Kotor Impression

Kotor – je centrum zálivu Boka Kotorska v severnej časti Čiernohorského pobrežia. Toto prímorské mestečko, tak ako väčšina ostatných v tejto lokalite, bolo obývané už v staroveku Grékmi a Rimanmi. Vďaka výhodnej polohe vo vnútri zálivu bolo v minulosti ušetrené mnohých invázií a zachovalo si svoj slovanský charakter. Celú históriu je známe svojimi námorníkmi a obchodovaním. Blízky vzťah k námorníctvu mu ostal až dodnes, čo dokazuje aj námornícke združenie, ktoré tu pôsobí od 8.storočia.

Ak ťa zaujíma Balkán, chceš sa podeliť alebo dozvedieť viac, nájdeš nás aj tu.

Mesto Kotor je jedným z najnavštevovanejších v Čiernej Hore a spolu s Budvou patrí k top destináciám. Do mesta sa dostanete buď loďou, čo je asi najrýchlejšie, alebo po súši, čo teda musíte prekonať okolité hory a tunel Vrmac. V letnej sezóne sú tu počas celého dňa zápchy, keďže tu chýba diaľnica. Výhodná je aj jeho vzdialenosť od najbližšieho letiska v Tivate, ktoré je vzdialené iba 8 km od centra Kotoru. Mesto tvorí opevnené historické centrum a ďalej sa jeho časti ako Škaljari a Dobrota nachádzajú popri brehoch. Mesto leží z oboch strán cípu, pretože mu vysoké hory bránili v rozrastaní sa smerom do vnútrozemia. Priamo nad mestom sa nachádza NP Lovćen. Kotor teda nie je lákavým len pre dovolenkárov oddychujúcich pri mori, ale hlavne pre turistov a horolezcov.

Naša cesta do Kotoru začala na Podgorickom letisku, následne pokračovala asi 2 hodinovou cestou autobusom priamo do mesta. Na Podgorickom letisku je potrebné si vziať taxík, inak sa do mesta nedostanete. Taxikárka nás odviezla na Autobusnu stanicu, kde sme nastúpili na miestny autobus. Vzdialenosť medzi mestami nie je veľká, no cestu komplikujú hory a žiadne diaľnice. Blúdili sme po ceste cez hory a po 2 hodinách, keď sa už hory nezdali také strmé, sme konečne zostúpili do nížiny, kde to budilo dojem, že more už nie je ďaleko. Po chvíli sme však opäť na kruhovom objazde odbočili smerom k vysokým štítom. A to bol už spomínaný Lovćen. Kotor bol už na dosah ruky. Zápcha v meste však spôsobila, že sme ešte asi pol hodinu strávili v autobuse posúvajúc sa krokom. Vystúpili sme na autobusovej stanici, priamo pod Lovćenom do mesta plného ruchu.

Zaistiť taxík nebol problém a po ďalšej pol hodine sme už stáli pred našou vilou a zvonili na zvonček domácim. Zvončeky tu síce majú, ale väčšinou na ne nikto nereaguje. Takže najlepší spôsob bol vôjsť a nakuknúť všade, kde sa dá. Jadranka si nás však veľmi rýchlo všimla. „Dobar dan, šta hoćete popiti?“ (Dobrý deň, čo si dáte na pitie?) vyvalila na nás už vo dverách. Vonku bolo asi 40, teda svojou otázkou prečítala naše myšlienky.

Po krátkom posedení a zoznámení sa, sme dostali inštrukcie ako sa dostať na pláž v tomto duchu „Morate proći put ali pazite jer stalno ima aute. Vidiš li ovo drvo? Doći ćete do drva, tamo ima stepenice, niz stepenice ćete doći na plažu. Na lijevo ima niz restorana, pa desno idete u grad.“ ( Musíte prejsť cez cestu, ale pozor , lebo stále chodí veľa áut. Vidíš ten strom? Choďte k stromu, tam sú schody, po schodoch prídete na pláž. Vľavo sú reštaurácie, vpravo sa ide do centra.) Na inštrukcie podľa suchých paliem medzi 100 ďalšími palmami a podľa stromov medzi ďalšími 50 stromami som zvyknutá, teda cestu sme našli bez problémov. Pláž bola vďaka Bohu blízko, teda podvečer sme strávili vo vodách Jadranského mora. More je v Kotore pokojné, pretože je z 3 strán odklopené horami, vďaka čomu máte aj z vody krásny výhľad. Pláž bola malá a bola na nej celkom tlačenica, ale to nevadilo. Voda bola osviežujúca. Tak sme sa teda po takmer celom dni cestovania konečne dočkali pocitu ponoriť sa do mora.

Ďalšie ráno sa na nebi zjavili oblaky, teda sme ako program doobedia zvolili výstup na Kotorske zidine (mestské hradby) a tvrdjava Sv. Ivana (pevnosť) nad starým mestom. Jadranka, nás hneď ráno upozornila, že pri rieke Škurde na jej ľavom brehu „ima stazu koja je bez stepenica i ne mora se platiti“ (je chodníček bez schodov a je bezplatný). Na konci dňa som bola rada, že sme išli práve tade. Vydali sme sa teda popri Škurde po chodníčku k starej hydroelektrárni až k úpätiu hory a po serpentínach sme začali stúpať po stene. Každým krokom sme začínali mať krajší a krajší výhľad. Tento chodníček je označený aj v meste na hlavnom ťahu.

Pokojným krokom sa asi po 40 minútach dostanete ku kostolíku Sveti Jure. Z ničoho nič sme sa teda ocitli na turistike s výhľadom na more. Po pravej strane sme mali mestské hradby. Od kostolíka Sv. Jure je to už iba pár minút po skalách k hradbám. Pri hradbách je potom rebrík, po ktorom sa dostanete na put do Svetog Ivana alebo ku schodisku. Z centra mesta sú 2 cesty, po ktorých sa hore dostanete. Obe sú spoplatnené. Cena výstupu je 8 eur a pripravte sa na asi 1500 schodov, množstvo ľudí a vyhraďte si aspoň 3 hodiny, pretože sa ide krokom a prevýšenie je naozaj značné. No od miesta, kde sme sa pripojili my k davu je to už iba 5 minút na pevnosť.

Pevnosť Sv. Ivana je zrúcanina z obdobia Benátskej republiky. Zhora je krásny výhľad na celý záliv. Neviem, či sa oplatí preň vyjsť po tom množstve schodov v letnej horúčave a ešte si za to aj zaplatiť. Asi je lepšou voľbou turistický chodník, po ktorom sme vyšli my. To sa nám potvrdilo aj pri zostupe. Aj zostup trval asi hodinu a išlo sa krokom, pretože pred nami bol nekonečný rad ľudí a za nami tiež. Najväčšia škoda, je že si nemôžete užiť výhľad. Cestou dolu sme ešte prešli okolo kaplnky (kapela Spasenja Bogorodice). Celé dni boli vidieť davy ľudí stúpajúcich po schodoch.

Staré mesto je obkolesené hradbami – bedemi, do ktorých sa vstupuje cez 3 vrata (Morska, Riječna i Vrata od Gurdića). Ak vôjdete cez Morska vrata prídete hneď na Trg od Oružja. Odtiaľto sa môžete vydať k symbolu mesta katedrále Sv. Tripuna. Katedrála je krásne zvnútra zdobená s expozíciou na poschodiach. Bola postavená v roku 1166. Okrem nej je v centre niekoľko kostolov ako napr. Crkva Sv. Nikole, Crkva Svete Marije od Rijeke, Crkva Sv. Luke. Pri rieke Škurde je ešte aj františkánsky kláštor. Po gradskih bedemoh sa tiež môžete prejsť, prechádzka je veľmi romantická aj večer.

Ak máte radi múzeá, v centre nájdete Námornícke múzeum. Kotor je známy množstvom mačiek, ktoré tu stretnete všade. Títo 4-nohý miláčikovia majú v tomto meste aj múzeum. Je to malinké múzeum, ktoré založili milovníci mačiek a vystavili tu množstvo plagátov, kníh, obrazov a všeličoho iného s tématikou mačky. Na uliciach hlavne v centre je viacero miest, kde sa mačky sústreďujú, majú tu svoje prístrešky, misky s krmivom a všetci sa k týmto zvieratám chovajú úctivo. Sú prirodzenou súčasťou mesta. V minulosti tu vraj bolo veľa myší, ktoré sem priviezli obchodné lode, domáci si preto zadovážili veľa mačiek. Obchodné lode tu už nezastavujú, myši zmizli, no mačičky ostali.

Keď už sme pri zvieratách, na severnom pobreží od centra na malom myse sa nachádza akvárium. Akvárium je menšie, no plné množstva podmorských živočíchov a nových vedomostí.

Unavení po dni plnom spoznávania sme sa zastavili na obed. Tradične lignje na žaru a palačinke s Eurokremom. Jednoduché a vždy chutné. Kotor ponúka aj rôzne výlety loďou, na ktoré sa môžete prihlásiť v miestnom malom prístave s člnmi. Nájdete ho pri parku neďaleko starého mesta. Za zmienku určite ešte stojí Kotorská maliarska škola.

Na Kotore je krásne užiť si jeho malebnú atmosféru. Keď si večer sadnete na pláž so sladoledom (zmrzlina) v ruke, zadívajte sa na okolité hory. Je možné, že v pravidelných intervaloch sa budú na rôznych miestach hôr objavovať svetlá. Ľudia tu bežne pri horských chodníkoch stanujú. V centre mesta je počas celého dňa a aj noci čulý ruch. Je fajn, že toto množstvo turistov sa rozpŕchne po okolitých plážach a mimo centra nemáte pocit, že je tu nával. Atrakciou sú aj veľké výletné lode, ktoré sa tu pravidelne striedajú. Ak si nájdete ubytovanie kúsok od centra, máte aj potrebné súkromie a pokoj a zároveň ideálnu strategickú polohu.

Kotor je tak, ako všetko v Čiernej Hore, pohodový. Nič tu nie je prehnané, nič sa nevnucuje, nič nie je okato falošné. Opäť sa potvrdilo, že Čierna Hora je pozitívna a ak si ju vyberiete, nič tým nepokazíte. Neustále si zachovavá, aj napriek narastajúcemu množstvu turistov, svoj typický charakter. Je to proste ten krásny Balkán, ktorý buď môžete alebo mu neviete prísť na chuť. Ak ho môžete, je to láska na celý život.