Ulcinj Impression

Keď si spätne prezerám fotografie z Ulcinju, hovorím si, že vyzerá celkom lákavo. Mesto Ulcinj je najjužnejšie položené mesto v Čiernej Hore. Toto mesto je z veľkej časti obývané albánskou menšinou. K mestu prináleží aj tzv. Ulcinjská riviéra. Ulcinj je aj centrum okolitého kraja.

Ak ťa zaujíma Ulcinj, máš otázky alebo sa chceš len podeliť, nájdeš nás aj tu.

Do Ulcinju sme pricestovali miestnou dopravou. Cestovanie miestnou dopravou na dovolenkách sa mi po poslednej dovolenke v Albánsku (https://a-trips.sk/kruja/), kde som mala s ňou veľmi dobrú skúsenosť, celkom zapáčilo a stalo sa mojou záľubou. Je to totiž tiež ukážka života miestnych ľudí.

Do Ulcinju sme odchádzali z autobusovej stanici v Budve. Na stanici sme si zakúpili lístky a netrpezlivo očakávali príchod nášho autobusu. Všade navôkol stáli moderné autobusy, čo mi troška kazilo plány. Chcela som predsa len zažiť také pravé balkánske cestovanie.

Moje prosby boli vyslišané a o chvíľku sa dokotúlal staručký pojazdný deduško žltej farby. No poviem vám sedieť 2 hodiny v neklimatizovanom autobuse na sedadlách, ktoré si pamätajú všetky bývalé režimy, nebolo úplne pohodlné. Možno sme však príliš rozmaznaní. Autobus nás dopravil načas tam, kde mal…teda Autobuska stanica Ulcinj.

Po pár krokoch sme zistili, že centrum mesta nie je až tak blízko. Pred vchodom nás oslovil pán s vetou „Taxi?“. Prikývli sme a moja otázka znela „Kakva je cijena za centar grada?“¹. Odpoveď bola 5 eur. Neváhali sme ani chvíľku a nasadli sme k taxikárovi, ktorý nebol taxikár. Bol to domáci, ktorý si takto privyrábal. Síce celý čas hovoril srbsky a porozprával nám o základných údajoch mesta a jeho albánskej menšine. V aute hrala hudba, na ktorú som bola zvyknutá skôr u susedov než tu.

Cestou sme skúmali okolie. Zaujímalo ma mesto, ktoré sa síce nachádza v Čiernej Hore, ale je zo 75% osídlené albánskou menšinou. Na uliciach sa vynárali nápisy ako Lule, Farmaci, Market². Srbčiny tu bolo už pomenej. Charakter mesta bol zvláštny. Zmes mešíť a kostolov. Pán taxikár nás odviezol k starému mestu. V ňom nájdete okrem ubytovacích a stravovacích zariadení mestské múzeum, teda Gradski muzej³.

Zamierili sme teda do Gradskeho muzeja. Vo vchode nás síce privítali srbsky, no albánčina bola majoritnou. Mestské múzeum leží na ruinách pevnosti. Sú tu badateľné jej zvyšky. Exponáty sú vystavené v jednej väčšej miestnosti a všetky sa týkajú miestneho prevažne albánskeho obyvateľstva.

Pevnosť sme si aj napriek tomu so záujmom prezreli. Vychutnali si pekný výhľad a pobrali sa smerom k pláži. Náš program na poobedie bolo kúpanie v Jadranskom mori. Už z hora sme videli pláž plnú slnečníkov, ktorá bola našim ďalším cieľom. Cesta k nej viedla cez množstvo malých uličiek. Ťahalo nás to viac k moru aj kvôli výhľadom, ktoré staré mesto poskytovalo. Zablúdili sme do reštaurácie s božským výhľadom. Takmer z troch strán nás obklopovalo more. Troška ma sklamal čašník, ktorý sa nám prihovoril „in english“. Ihneď som na jeho angličtinu reagovala otázkou odkiaľ je. Dozvedela som sa, že je z Albánska. Celý personál bol albánsky. Jedlo, ktoré sme si objednali, bolo priemerné. Urobili sme si aspoň zopár pekných fotiek.

Fotky boli hotové a horsa ďalej. Objavili sme niekoľko veľmi pekných ubytovacích zariadení. Vzduchom sa šírili tóny albánskej hudby. Konečne sme prišli ku schodíkom, ktoré viedli dolu k pláži. V Ulcinji priamo máte malu plažu- plazhi i vogël a za mestom je známejšia velika plaža alebo plazhi i madh. Popri malej pláži vedie cesta. Je tu niekoľko barov a reštaurácii. Celé mesto bolo v tento horúci deň sústredené tu. V starom meste ani živej duše.

Sklamanie prišlo na pláži. Pláž je veľmi malá a bola preplnená slnečníkmi a nebolo na nej miesta ani na 1 osušku. Je piesočná no bohužial nie veľmi čistá. Rovnako je to aj s vodou, ktorá nápor takého množstva ľudí evidentne nezvládala. Demotivovane sme stáli po členky vo vode a zvažovali, či tu vôbec chceme ostať. Rozhodol za nás žltý had, s ktorým sa bolo možné fotiť. Ten mi stačil na okamžitý únik z miesta. Ihneď som zabudla aj na to, že som sa celý deň tešila na more.

Zhodnotili sme, že náš pobyt v tomto meste je lepšie ukončiť. Nájsť taxík nebolo až také tažké. Ten nás bezpečne dopravil späť na autobusovú stanicu. Pláž sme napokon vymenili za klimatizovanú kaviareň na autobusovej stanici.

Ulcinj má ešte veľkú pláž, na ktorej je vraj liečivý piesok. Po tejto skúsenosti z pláže sme nemali chuť hľadať ešte ďalšiu pláž, ktorá bola niekde za mestom.

Čo pozitívne povedať k Ulcinju? Sú tam krásne výhľady. Ulcinj zanechal vo mne veľmi zvláštny dojem. Človek tu má pocit, že je v inom štáte. Rozdiel je v tom, že v Albánsku sa Albánci o svoje pláže starajú viac.

Toto mesto je akoby medzi dvoma mlynskými kameňmi – tým čiernohorským, ktorý ho nechce a tým albánskym, ktorý by ho chcel. Akosi mu to nejde. Atmosféra bola aj pre mňa, človeka, ktorý má rád albánsku kultúru, nezvyčajná. Nebola to ani Čierna Hora, ani Albánsko. Koho láka presne toto miesto a má rád národnostne zmiešané lokality, nech ma prosím kontaktuje a rozpovie mi o čare a kráse, ktoré v ňom vidí. Ja som to bohužiaľ zatiaľ nezistila a toto mesto je asi jediné na pobreží Jadranského mora, ktoré opätovnú návštevu by som zvážila.

1 Taxi. Aká je cena do centra mesta?

2 Kvety, Lekáreň, Market

3 Mestské múzeum