Përmet, Kaniuni i Langaricës, Syri i kaltër impression

Mesto Përmet nie je ničím výnimočné. Turisti ho veľmi nenavštevujú. Vyberú sa sem
nadšenci raftingu. Pri meste tieče rieka Vjosa. Vjosa je vraj posledná divá rieka v
Európe. Naše stopy však zamierili do kaňona rieky Langarica. Ide o miesto, kde vyvierajú
termálne sírové pramene s trvalou teplotou 22-28 stupňov. Pri prameni sú vytvorené
niekoľké prírodné bazéniky. Toto miesto je samozrejme obľúbené aj miestnymi. Pri
týchto prameňoch, ktoré sa nazývajú Bënjë, tečie rieka Langarica. Túto rieku viete
prebrodiť a v lete vytvára nedostatok vody množstvo jazierok, kde sa môžete okúpať v
sviežej horskej vode. Nad riekou sa vypína most z osmanskej doby Ura e Kadiut.

Ak sa chceš naučiť po albánsky, klikni SEM.

Po Langarici sa môžete brodiť a zároveň kúpať celé dni. Pre toto miesto je typická vôňa
síry, priezračná horská voda a prudko sa zvažujúce horské svahy k prúdu vody. Pri rieke
je camping, ktoré je jednou z miestnych atrakcií. Sú to prírodné kúpele v krásnom
prostredí.

Albánsko je plné riek s priezračnou vodou. Môžete sa
tu venovať iba vodnej turistike. Ďalším miestom
spojeným s vodou je určite Syri i kaltër. Ide o miesto,
kde vyviera z hĺbky asi 150 m rieka Bistrica. Platí sa
tu symbolické vstupné resp. parkovné. Na mieste
prameňa je zakázané kúpať sa, no ľudia tento zákaz
porušujú. Miesto je veľmi obľúbené a pekné. Na rieke
sa môžete člnkovať alebo bicyklovať. Kto chce, môže
sa do rieky aj namočiť, ale je naozaj veľmi studená.
Toto miesto je nadpozemské. Nepoškvrnená príroda,
ktorú sa zatiaľ darí chrániť, no mám obavy, že to dlho
nevydrží. Miesto sa komercializuje a návštevníci
nerešpektujú pravidlá.

Deň sa skončil ešte romantickou cestou po
miestnych komunikáciách pri riečke Bistrica. Albánsko je ešte vďaka bohu miesto, kde sa
môžete okúpať v rieke a nič sa vám nestane. Je tu hromada takýchto riek. Nevyhodí vás
ani nijaká stráž. Môžete si tu užiť nerušene prírodu. Nie sú tu ani žiadne návaly turistov.
Všetko s mierou a rozumom. Toto sa mi potvrdilo aj tento rok. Zároveň sa mi stále
potvrdzuje, že chudobné krajiny nás tiež môžu niečo naučiť a že predsudky už nie sú v
móde. Ak by som mohla mávnuť čarovným prútikom, chcela by som byť teraz na ceste
pozdĺž rieky Vjosa, ktorá odbáča k Langarici. Je škoda, že takéto ozdravovacie túry
nemôžeme absolvovať častejšie. No som vďačná, že mám možnosť aspoň niekedy a že
je to stále možné a neobmedzujú nás rôzne pravidlá.