Tivat Impression

Tivat – ako sa zmenil po 10 rokoch? Toto mesto bolo mojim prvým kontaktom s Balkánom vo všeobecnosti. Po 10 rokoch som mala možnosť opäť toto mesto vidieť. Bola som zvedavá, tak ako nás to všetkých občas napadne, čo je tam nové a či mesto vôbec spoznám.

Ak ťa zaujíma Balkán, chceš sa podeliť alebo dozvedieť viac, nájdeš nás aj tu.

Príchod do Tivatu autobusom chvíľu trvá, keďže sme sa nevyhli zápche, ktorá sa väčšinou tiahne od kruhového objazdu, na ktorom sa cesta rozdeľuje na smery Kotor, Budva a Tivat až po mesto. Cestu spomaľuje ešte aj prítomnosť letiska, ktoré je síce malé, no v letnej sezóne veľmi rušné. V Tivate konečne postavili novú autobusovú stanicu. Pekná, veľká, moderná budova. V minulosti tu bola lenzastávka a unimobunka s na papieri napísaným cestovným poriadkom. Prvým krokom modernizácie je teda táto nová stanica.

Od stanice do mesta je to pešo asi 15 minút. Vydali sme sa po príjazdovej ceste do mesta a po chvíli sme odbočili pri Komplekse Bizantini, čo je stále veľký stredomorský park s ruinami uprostred. V parku sa volne pohybujú kozy, sliepky a iné zvieratá. Park sa nachádza tesne pri mori a mnohí sa chodia kúpať práve sem kvôli súkromiu. Po malej uličke medzi apartmánovými domami sme po chvíli vykukli na pláži Belane. Táto pláž je novinkou. V minulosti sa tu kúpať veľmi nedalo, teraz ju upravili a rozšírili tým počat pláží.

V Tivate to totiž nie je to, čo v Budve. Nenájdete tu dlhočiznú pláž, kde sa všetci zmestia. Pláže sú tu umelo vybudované. Okolo pláže sme prešli cez luku Kaliman – malý prístav s člnmi, kde teda kotví aj loď, ktorá ponúka rôzne výlety pre turistov. Za Kalimanom stojí stále hotel Palma, no je zrekonštruovaný. Jeho pláž bola preplnená lehátkami a príjemny pocit, ktorý som z nej mávala, sa teraz akosi vytratil. Hotelu pribudli nejaké hviezdičky a tým aj chladný prístup. Smerom k centru bývali milé a útulné bary. Priamo pri promenáde ste sa mohli aj okúpať. Kúpať sa dá stále, ale útulnosti je akosi pomenej.

Slávna Pine, čo je námestie pri mori, na ktorom kotvia rôzne turistické lode, sa nezmenilo. Rad paliem tam stále dotvára atmosféru prostredia. Od tohto bodu nás už dav odniesol do slávneho Porto Montenegro – prístaviska jácht. Trocha sa rozrástlo a jeho luxusný vzhľad sa až nehodí do balkánskych pomerov. Toto miesto je samozrejme najfotografovanejšie a najznámejšie v celej krajine. Ľudia majú radi keď im ukazujete luxus a všetci si povedia „Wow, aká je tá Čierna Hora krásna“ a pritom tam nie je nič čiernohorské, ba priam je to vzdialené od reálnej Čiernej Hory na míle.

Za Porto Montenegrom je Veliki gradski park a ešte tu pribudla ďalšia novinka – outdoorová námornícka výstava, kde sme si pozreli ponorky. Za týmto pozlátkom je mesto stále tým Tivatom, ako bývalo. Zmenili sa hlavne ceny, ktoré sa začínajú prispôsobovať Portu Montenegro.

Tivat sa pomaly mení a mám strach, že sa z neho stane niečo, čo nemá s Balkánom nič spoločné. Je zvláštne vidieť pri Jadrane Diora, 5- hviezdičkové hotely, drahé jachty a na uliciach počuť všetky svetové jazyky, no ani troška srbčiny. Vytráca sa tu to, čo môžete na tomto mieste milovať….tá prostota a jednoduchosť a nahrádza ju niečo, čo nie je reálne. Ak sa budem môcť o 10 rokov opäť vrátiť do Tivatu, prídem sa pozrieť. Ostatné mestá si ešte vďaka bohu svoj charakter zachovávajú. Dúfam, že sa nestratí aj z nich, pretože potom to už nebude Čierna Hora.