Sumartin Impression

Sumartin je dosiahnuteľný z mestečka Makarska trajektom niekoľkokrát denne. Je to skôr dedinka na najvýchodnejšom cípe Braču. Nie je to top destinácia tohto ostrova je to skôr naselje (osada), ktoré navštevujú ľudia, ktorí si ho zamilovali. V mestečku je niekoľko pláží, kopa vikendica, kostolík s kláštorom a pôvodnými obydliami. Centrum mesta ako v iných lokalitách, tu nie je. Netlačí sa tu ani armáda reštaurácii a suvenirnica (predajňa suvenírov).

Keďže na dovolenke treba vidieť, čo najviac a využiť každú chvíľu na spoznanie okolia, Sumartin sa z Makarskej ponúkal akoby sám. Navyše nepreferujeme organizované výlety, v ktorých ste obmedzovaní stanoveným programom. Cesta na Sumartin trvala asi hodinku.

Ak ťa zaujíma Balkán, nájdeš nás aj tu.

Malý trajekt, ktorý premáva medzi Sumartinom a Makarskou, nás bezpečne prepravil do našej cieľovej destinácie. Napriek relatívne skoršej rannej hodine (v dovolenkovom duchu skoršej je o 9:00) sa trajekt rýchlo naplnil a po pár minútach čakania a užívania si výhľadu na Makarsku sme sa s našimi medzinárodnými spolucestujúcimi vydali na plavbu. Asi po hodine sme už kotvili pri brehu Sumartinu.

Pred nami sa zjavila malá stredomorská dedinka. Vyzerala celkom ľudoprázdno vzhľadom na to, že tu je menej služieb pre turistov. Bolo badateľné, že je pracovná doba a väčšina obyvateľov evidentne pracuje na pevnine, teda tu bol relatívny kľud. Teploty sa štverali k 40, tak sme si to najskôr namierili k najbližšej pláži.

Od miestnej trajektnej luky (trajektový prístav) sme si to teda namierili po ulici Porat, ktorá vedie popri mori cez malinký prístav pod crkvu sv. Martina (kostol sv . Martina) a kláštor. Na tejto malej pláži okrem nás boli asi 2 ľudia. Chvíľku sme teda pobudli na tejto pláži, keďže iný vhodný úkryt pred horúčavou sme nenašli.

O niečo neskôr nám zvedavosť nedala a vydali sme sa preskúmať toto malé tajomné miesto. Nad celou dedinkou sa týči už spomínaný kostol sv. Martina, ktorý je ale pre verejnosť zatvorený. V jeho tesnej blízkosti je aj kláštor. Vydali sme sa uličkou popri kostole, ktorá nás zaviedla k futbalovému ihrisku, pod ktorým bola krásna malá pláž. K pláži viedla cesta cez les, ktorá ďalej pokračovala k miestnemu cintorínu.

Našou ďalšou zastávkou bola teda malilinká pláž pri útesoch z druhej strany dedinky. Na tejto pláži sme sa pridali k malej kôpke poľských turistov. Z tehto strany bolo krásne vidieť celé pohorie Biokovo. Užili sme si príjemnu morskú vodu a vydali sa na cestu za spoznávaním ďalej. Na našich potulkách sme zablúdili na ďalšiu pláž – obľúbenejšiu, ktorá sa nachádza z druhej strany cintorína. Tu bol aj malý bar a skákacie atrakcie. Počet ľudí na pláži už bol väčší. Tiež sú tu však väčšie skaly a malé útesy. Po krátkom osviežení sme sa cestičkou popri mori vrátili späť do východiskového bodu ku kostolu.

Po tejto malej prechádzke sme zhodnotili, že je čas sa občerstviť a doplniť energiu v reštaurácii. Voľné miesto sme našli v malom fastfoode, kde nemali práve to, po čom sme bažili teda lignje (kalamáre). Gurmánsky zážitok to práve nebol, ale hlad sme uhasili. Do odchodu trajektu, s ktorým sme sa chceli vrátiť, ešte ostával nejaký čas a teda hľadiac do mapy sme sa rozhodli pozrieť si ešte miestnu jaskyňku.

Prebehli sme teda opäť cez Porat, okolo kostola a vydali sa Put Lučice. Put Lučice bola cestička, ktorá nás vyviedla von z dedinky do olivových hájov s krásnym výhľadom na okolie. Tento pohľad sa mi asi navždy vryl do pamäti – kamenistá cesta uprostred množstva pozemkov, ktoré boli obsypané olivami a v pozadí more a v diaľke pohorie Biokovo. K Lučici viedol ešte menší malebnejší a romantickejší chodníček.

Lučica bola malá jaskyňa, v ktorej sa miestne obyvateľstvo skrývalo počas vojny. Bohužiaľ jaskyňka bola zatvorená. Od nej sa dalo zostúpiť k blízkej uvale (zátoke), kde sme sa tiež osviežili. Táto zátoka bola ľudoprázdna. Troška sklamaní so zatvorenej jaskyne, ale potešení krásnom atmosférou sme sa vrátili k prístavu. Posledné chvíle v tejto lokalite sme strávili ešte na pláži než posledný trajekt zakotvil pri brehu Sumartinu.

Pomalým krokom a troška aj so smútkom v srdci sme naň nastúpili. Do Makarskej sme sa vrátili už za tmy s dobrým pocitom, že sme opäť videli kúsok niečoho nového. Nahliadli sme do miest, kde nie je toľko turistického ruchu a objavili krásne prírodné poklady. Obraz, ktorý budem mať vždy pred očami v spojitosti so Sumartinom sú olivové háje, cikády, borovice, kamenné chodníčky a vrućina (horúčava).

Bol tam hlavne božský pokoj. Mohli ste sa tam hodiny vyvaľovať na pláži a nikto vás ničím nevyrušil. Ak si tu nájdete nejakú zátoku, ako tá pri Luštici, budete ju mať celú iba pre seba. Čaro Stredomoria objavíte hlavne tu, kde nie je ešte zatienené davmi turistov, preto je to také úžasné miesto.