Shiraz Impression

Moja púť po Perzii začala príletom do mesta Shiraz. Toto mesto vám možno pripomína názov vína, ktoré sa tu vyrábalo. Mesto Shiraz je centrom provincie Fars, je 5.najväčšie mesto krajiny (má cca 1,5 milióna obyvateľov). V minulosti bolo nazývané aj Pars. Leží na úpätí pohoria Zagros v nadmorskej výške asi 1500 m.n.m. Najčastejšie sa nazýva mestom kvetov pre množstvo záhrad, mestom literatúry a poézie. Narodili sa tu 2 najvýznamnejší iránski básnici Hafez a Saadi.

Mesto bolo centrom ríše v období vlády dynastie Zand v 18.storočí¹. Jej najvýznamnejší predstaviteľ Karim Khan sa pričinil o celkový rozvoj mesta. V súčasnosti je mesto priemyselným centrom regiónu. Nachádza sa tu významná rafinéria, fabriky na výrobu elektroniky, kobercov, textilu, cementu. Napriek tomu, že mesto je obklopené na prvý pohľad nehostinnou krajinou pestujú sa tu citrusy, ryža, hrozno a bavlna. Za mestom nájdete 12. najväčšie nákupné centrum na svete. Priamo v meste je asi 25 nákupných centier a 10 bazárov.

Ak ťa zaujíma Irán a Balkán, nájdeš nás aj tu.

Let do Shirazu s prestupom v katarskej Dohe bol celkom vyčerpávajúci. Dopomohol tomu aj časový posun a fakt, že sme cestovali počas noci. Na Shirázske letisko sme dorazili v skorých ranných hodinách. Letisko je menšie a v tento čas bolo prázdne. V Iráne sa do veľkej miery využívajú aj vnútroštátne lety. Každé z miest, ktoré som navštívila² má svoje letisko. Na letisku si nás po prílete prezrelo pár miestnych policajtov, pre ktorých sme boli zaujímavou atrakciou. Evidentne sem tak často nechodia skupiny turistov. Náš exotický zjav podčiarkovalo ešte oblečenie, keďže bolo na prvý pohľad zjavné, že nám nie je prirodzené ako iránskym ženám. Po vybavení potrebných úkonov sme unavení čakali na náš autobus, ktorí nás mal sprevádzať počas celého pobytu. Za pár minút sa už vo dverách objavil náš iránsky sprievodca s vrúcnym privítaním.

Pred letiskovou halou nás čakal žltý náš žltý autobus…a cesta sa mohla začať. Letisko sa nachádza relatívne blízko centra mesta asi 15 minút. Skoro ráno nebola takmer žiadna premávka. Mali sme možnosť nadobudnúť svoje prvé dojmy. Cesta do hotela viedla vo väčšom bulvári. Lemovali ho rôzne domy, budovy a stavby. Väčšinou boli hnedej alebo pieskovej farby prípadne v ich odtieňoch. S úžasom som skúmala perské nápisy a rôzne svetelné tabule. Prekvapivá bola prítomnosť stromov. Ďalším pozitívnym faktom bolo, že mesto bolo čisté. Na uliciach neboli takmer žiadne odpadky. Čo si tiež hneď všimnete je farba áut, ktoré sa pohybujú po cestách. Farebné autá tu nehľadajte. Prevažuje biela, nájdete aj sivé a čierne autá. Tie, ktoré sú žlté, sú taxíky. Na bulvári Zand som si všimla aj zastávky metra a tyrkysovo-biele krajnice. To, čo vás samozrejme hneď po vystúpení z lietadla zaskočí je teplo a dusno. To sa s nami nieslo počas celého pobytu. V Iráne prší iba zriedkavo, prevažnú časť roka je tu slnečno, fúka málo a vlhkosť vzduchu je tiež veľmi nízka.

Náš autobus zabočil do malej uličky a za pár minút sme už vystupovali pred prekrásnym hotelom v orientálnom štýle³. Hotel sám ma veľmi uchvátil svojou architektúrou a kvalitou ubytovania. V toto ráno pre nás boli pripravené už aj raňajky, na ktoré som bola obzvlásť zvedavá.

V jedálni s vytrážovými oknami už rozvoniavalo jedlo – rôzne omáčky, syry, vajíčka na viacero spôsobov, zelenina, džemy, figy, melón, káva, džúsy a tradičný iránsky chlieb. Tento chlebík výzorom náš chlieb vôbec nepripomínal. Podobal sa skôr na pukací baliaci papier – tenké plátky z cesta po 5 kusoch zabalené v sáčku, bohužiaľ neslané. Po výdatných raňajkách sme mali pár hodín na oddych pred cestou do mesta. Tento čas sme naplno využili. Všetky vnútorné priestory sú v Iráne klimatizované, teda spalo sa nám výborne.

Ani sme sa nenazdali a budík už zvonil. Rýchlo sme sa obliekli, na hlavy hidžáb a mohli sme sa vydať začať nasávať miestnu atmosféru. Cestou do mesta nás náš sprievodca informoval, že v autobuse budeme mať celý čas k dispozícii vodu a Wifi. Počas cesty nám ešte zamenil peniaze, ktoré sme si počas celého pobytu zamieňali výlučne u neho. V banke by sme riál nezískali, keďže banky fyzicky nemali natlačené peniaze a miestne bankomaty naše kreditné karty neakceptujú. Tak isto platiť kartou nie je bežné. Je preto potrebné mať vždy hotovosť.

Irán je krajinou mešít a ak chcete vidieť kopu krásnych mešíť obrovských rozmerov a s jedinečnou výzdobou, neuvažujte ani minútu, do akej krajiny sa vybrať. Mešitami začala aj naša cesta a to tou najslávnejšou v Shiraze – mešitou Nasir al- Molk nazývanou aj Ružová mešita. Táto mešita na prvý pohľad celkom nenápadná odhalí svoju krásu až po tom, ako od nej vstúpite. Uprostred je malé nádvorie s fontánou a po ľavej strane pozornosť pritiahnu klenby vyplnené drevenými dverami a vytrážami. Samozrejme každého očarí nezvyčajná výzdoba v tónoch ružovej, modrej, bielej, tyrkysovej farbe a maľby priamo na kachličkách, ktoré pokrývajú všetky steny. Určite si treba všimnúť aj zdobenie stropov, ktoré pripomína nočnú oblohu. Dekorácie mešít v celom Iráne nesú množstvo symbolov, aj preto je výhodné mať miestneho sprievodcu, ktorý vás na ne upozorní. Ženy napriek tomu, že chodia zahalené, si v mešite musia obliecť ešte čador – ďalší odev, ktorý zakrýva hlavu a telo. Väčšinou ich majú vždy pri vchode k dispozícii. Zaujímavosťou bolo, že v miestnych mešitách sa v čase našich návštev nachádzalo veľmi málo ľudí. Platilo to pre celú krajinu….aby ste nemali pocit, že moslimovia sa kontinuálne len modlia.

Našou ďalšou zastávkou bol ďalší symbol mesta pevnosť Arg – e Karim Khan. Táto citadela postavená počas vlády Zandovcov pripomína stredoveké opevnenia. Nachádza sa v centre mesta. Rozloha citadely je 4000 m2. V súčasnosti je v nej zriadené múzeum, v minulosti bola sídlom Karima Khana a vojenským centrom dynastie. Citadela sa nachádza na námestí. Po jej stranách nájdete kvety a stromy. Zeleň vypĺňa aj nádvorie, ktoré je zavlažované. Vo vnútornej expozícii sa dozviete množstvo zaujímavostí zo života tejto dynastie. Výhodou Iránu je, že pri každej významnej pamiatke nájdete studničku, kde si môžete nabrať studenú vodu. Citadela odzrkadľuje drsné podmienky života v tomto kúte sveta. K jej majestátnosti pridávajú aj 3-metre hrubé múry. Po návšteve múzea nám ešte ostala chvíľka na fotografiu pri nápise „I love Shiraz“.

Prišiel čas na obed. Náš prvý iránsky obed sme mali v typickej iránskej reštaurácii. Ako vyzerá takáto reštaurácia? Bol to menší klimatizovaný priestor asi s 7-8 stolmi. Prestieranie na stoloch nebolo identické. Na niektorých boli obrusy a na iných koberce. Áno koberce. Koberec sa totiž neumiestňuje len na podlahu, ale pokojne ho môžete nájsť na stoličkách a stoloch. Samozrejme v rôznych hrúbkach. Na stenách viseli rôzne maľby a dekorácie. Niekomu by sa mohlo zdať, že toho bolo až príliš, no v každom zákutí ste mohli nájsť niečo nové a počas celého obeda som mohla skúmať tento zaujímavý interiér. Bytový dizajnér by asi povedal, že nič s ničím neladilo a práve v tej nedokonalosti bola jeho krása.

Počas celého pobytu sme sa stravovali vždy v reštauráciách a chutnali sme tradičné miestne jedlá. Tým prvým bol dizi. Bol naservírovaný naozaj krásne. Na tanieri pripomínajúcom misku bol malá zelený džbán s poklopom a zelená miska. Vedľa nakrájaná cibuľa, bylinky a iránsky chlieb. V zelenom džbáne bola fazuľa a jahňacie mäso. Všetko to bolo treba podrviť. Do šťavy, ktorú sme mali naliať do misky, sme mali nadrobiť chlieb a striedavo jesť mäso a chlieb so šťavou. Dizi chutí dobre, no bolo ho treba troška dosoliť. Ako nápoj sme si vždy žiadali vodu a okrem nej bolo na výber z klasických nápojov ako nealkoholické pivo, cola, fanta. Chuť týchto nápojov bola troška odlišná. Cola bola trpkejšia. Niektorí samozrejme boli aj za kávu alebo iránsky čaj. Posilnení obedom sme sa mohli vydať ďalej za ďalšími tajomstvami tohto mesta. Reštaurácia sa nachádzala blízko k bazáru Vakil…no a samozrejme Orient bez bazárov nie je Orient.

Na Slovensku sa pojem bazár spája s tovarom, ktorý nie je príliš vysokej kvality. V Iráne to úplne tak nie je. Nájdete tu množstvo tovaru od látok, kobercov, oblečenia, suvenírov, riadu, korenia až po obchodíky s cukríkmi, čerstvým ovocím a miliónom druhov pistácií a iných orieškov. Kvalita tovaru je rozličná, ale určite odporúčam si tu niečo kúpiť….aspoň balíček šafránu, ktorý je miestneho pôvodu. Motaním sa po bazáre nasajte, čo najviac z atmosféry, lebo je neopísateľná. Je to pastva pre všetky zmysly, nielen oči, ale aj chuť a čuch. Cestou z bazáru pre nás pripravil náš delegát ešte jedno sladké prekvapenie. Zastavili sme sa pri jednom z obchodíkov a do plastových kelímkov sme dostali za naberačku akýchsi slížov s polevou…prekvapene sme sa pýtali, čo to je? Mali príchuť citróna. Asi nikto by neuhádol, že je to zmrzlina. V inom meste sme potom našli aj európsku točenú zmrzlinu, ale častejšia je tato tradičná.

Pochutnávajúc si na týchto vanilkových slížikoch sme našu prechádzku ešte prerušili na Saraye Moshir. Bol to menší otvorený priestor uprostred s fontánou. Po obvode sa nachádzali v typických klenbách obchodíky a nad nimi ešte jedno poschodie. Bol to pôvodne karavansaraj – teda miesto, kde v minulosti zastavovali karavány na oddych počas svojej cesty po púšti. Takýchto karavansarajov bolo v minulosti po celej krajine množstvo.

Podvečer nás čakala najkrajšia mešita Iránu (podľa môjho názoru) mešita Shah – e Cheragh. K mešite sme sa dostali, keď už slnko klesalo. Pred ňou sme sa zastavili ešte v jednej mešite, nobužiaľ sme sa dnu nedostali. Po návšteve tejto mešity sme návštevu tej prvej ani neľutovali. Shah – e Cheragh prv ani nevyzerala odlišne od tej, ktorú sme navštívili ráno. Tyrkysová kupola obohnaná múrom. Vo vnútri nádvorie s fontánou a na jeho konci mešita, pred ktorou stáli cyprusy⁴. Nádvorie bolo vytvorené z náhrobných kameňov. Do mešity sme vstúpili cez iný vchod, ako do nej chodia Iránci. Bola to miestnosť s kreslami a sedením tyrkysovej farby, koránmi a propagačnými prospektmi.

Privítal nás milý personál, ktorý nám povedal zopár slov o mešite. Tunajší mládenec nám zdelil informáciu, že bol v Bratislave počas štúdií. Ponúkli nás čajom a cukríkmi. Atmosféra bola veľmi príjemna. Nikto však nečakal ten skvost, ktorý sa skrýval za dverami do mešity. Keď začal odpočítavať tento mladík a pýtal sa nás, či sme pripravení, po otvorení dverí sme pochopili. Vstúpili sme do rozprávky. Celý interiér mešity bol vykladaný malými sklenými kúskami starostilo nalepenými na omietku. Presne to bola bohatá bájna Perzia. Miesto, kde zostanete stáť s otvorenými ústami a nemým úžasom. Stratili sme reč. Mešity sú úžasné miesta stretávania sa ľudí a všetko v tomto svete sa deje pri mešitách. Mamičky s deťmi sa rozprávajú na nádvorí mešít a riešia svoje každodenné problémy. Muži diskutujú v motlitebniach. Bolo tu veľmi živo. Táto mešita je nezabudnuteľná. Omámení jej krásou sme sa však ešte pohli ďalej.

Posledné miesto, ktoré sme v tento deň navštívili bola hrobka básnika Háfeza⁵. Nachádza sa v upravenej perskej záhrade. Po vstupe sme sa predrali množstvom turistov a po prekonaní zopár schodov sme vystúpali až k hrobke. Hrobka sa nachádza pod prístreškom v orientálnom duchu. Je to skôr mauzóleum. Dotknúť sa Háfezovho hrobu chcel asi každý. Po pravej strane nechýbala predajňa suvenírov. Z nej som si odniesla spomienku na toto krásne mesto – najznámejšiu zbierku básní Divan⁶. Aký iný suvenír si predsa môže človek odniesť z mesta perských básnikov? Divan v originály a anglickom preklade.

Spokojná s mojím úlovkom a dňom plným nezabudnuteľných vnemov som sa vrátila do hotela a unavená padla do postele. Prvý deň na strednom východe stál za to. ⁷No aký bude ten ďalší?

1Dynastia Zand – 1751 – 1794 – zakladateľom dynastie bol Karim Khan Zand, obdobie vlády sa nieslo v duchu prosperity, mieru a pokoja. Hlavným mestom sa stalo mesto Shiraz, ktoré zakladateľ prestaval.

2Sú to mestá Shiraz, Yazd, Esfahan, Tehran.

3Karim Khan hotel – Roodaki street, Shiraz, Fars province, Iran

4Typické dreviny Iránu sú: cyprus, palma, platan.

5Háfez – 1325 – 1390 – celým menom Khwāje Shams-od-Dīn Moḥammad Ḥāfeẓ-e Shīrāzī je najvýznamnejším iránskym básnikom.

6Divan – najvýznamnejšie Háfezovo dielo. Je prevratné tým, že sa tu zmieňuje o témach, ktoré boli pre islamský svet tabu ako sex, vzťahy, láska atď. už v 14.storočí.

7Čo ešte vidieť v Shiraze? Mešitu Vakil, záhradu Eram a hrobku básnika Saadiho.