Sarajevo impression

Kto by si nepamätal milého vĺčika Vučka, ktorý raz jazdí na lyžiach, potom na boboch, korčuliach a nakoniec sa vrhá zo skokanského mostíka? Určite si ho pamätá každý, kto zažil ZOH v roku 1984. Konali sa vo vtedajšom veľmi modernom juhoslovanskom meste Sarajeve. O pár rokov neskôr toto veľmi špecifické mesto obkolesené horami postihla vojna, ktorá ho navždy poznačila.

Ak ťa zaujíma Sarajevo, máš otázky alebo sa chceš len podeliť, nájdeš nás aj tu.

Roky som si chodila po Balkáne, navštívila niektoré hlavné mestá a Sarajevo som vždy pre jeho polohu odsúvala nižšie na zozname aj napriek tomu, že rovnako ako Neum a Hercegovina bolo pre mňa vždy niečím zvláštnym príťažlivé, aj keď som nevedela čím. Taká je proste celá Bosna a Hercegovina (https://a-trips.sk/neum/). Zvláštne vábivá.

Napísať o Sarajeve nie je ľahké a emócia, ktorú toto mesto v človeku zanechá, je nezabudnuteľná… ale to už predbieham. Ako vôbec vznikla myšlienka ísť tam? Dopomohla tomu nevyčerpaná dovolenka a opäť lacné letenky z budapeštianskeho letiska. Boli sme tiež zvedaví na vianočnú atmosféru v čiastočne moslimskej krajine a dejisko olympijských hier…a už sa misia Božić u Sarajevu (Vianoce v Sarajeve) mohla začať.

V deň D sme zamierili na letisko, kde nás prekvapili davy cestujúcich ako uprostred sezóny. Po hodinke náš ružový tátoš už pristával na letisku v Sarajeve. Zaskočila nás samotná pozícia letiska, ktorého runway bol priamo na konci záhrad rodinných domov. Miestne letisko je jedným z tých najmenších v tejto časti Európy. Za malú chvíľu sme odbavili formality a už sme stáli v rade v mjenjačnici (zmenáreň)na bosniansku konvertibilnú marku. Letisko bolo veľmi pokojné s malým počtom cestujúcich. Pred letiskovou halou už stál autobus smerujúci do centra. Prvé momenty prepravy v tejto krajine boli veľmi rýchle a úplne bezproblémové. S napätím sme očakávali než sa autobus pohne a zavezie nás do našej cieľovej destinácie, ktorá sa volala Baščaršija.

Autobus sa vydal na púť, aby nás previedol celým mestom. Začala radovou výstavbou tesne pri letisku, cez rodinné domčeky, z ktorých ste mali pocit, že ste vo veľkej balkánskej dedine, cez sklené novostavby, komunistické sídliská nesúce stopy vojny, historické budovy pripomínajúce bratislavské korzo, až po malé ošarpané moslimské domčeky, ktoré boli predvojom pre našu konečnú zastávku – Baščaršiju. Tento náš prvý kontakt s mestom trval asi pol hodinu. Autobus nás vyložil pri krásnej zrekonštruovanej viječnici (radnica). Ďalej nám boli nápomocné moderné technológie, ktoré nás spoľahlivo doviedli popri preslávenej Baščaršiji až k nášmu ubytovaniu na ulici Abdesthana.

Hotel sa nachádzal v malej tichej uličke hneď pri mešite. Bola to zrekonštruovaná budova bývalého moslimského domu zariadená veľmi pekne a útulne. Výhľad z izby bol priamo na minaret, čo bolo nevýhodné len v čase modlitby, keď nás pravidelne o 6:15 ráno muezín zobudil svojim spevom. Hotel nám poskytol všetok potrebný komfort a raňajky. Vezmúc v úvahu cenu, tento hotel bol naozaj výborná voľba. Náš prvý deň v Sarajeve mohol začať.