Tutte le vie portano a Roma.

Roma – mesto s viac ako 3000 ročným osídlením, kolíska európskej civilizácie na
Apeninskom polostrove so svojím čestným miestom v dejinách Európy.
Voľakedy urbs aeterna, teraz citta eterna. Taliansko bolo prvou krajinou, ktorú som
snívala navštíviť. Bola som v nej niekoľkokrát, videla mestá, miesta, pláže. Rím čakal na
zozname na svoju chvíľu.

Zaujíma ťa taliansky jazyk a talianska kultúra? Klikni SEM

V mojich myšlienkach bol vždy prítomný, skôr som sa nevedela
stotožniť s termínom. Ísť do Ríma v lete je samovražda, no Taliansko je najkrajšie v
lete. Prišiel však čas na jar, kedy sa mi zdalo optimálne ísť tam. Počasie OK, hlavne, že
nebudú úpeky. Letenka sa bookla za pár minút, pri ubytovaní som zistila, aký je Rím
drahý. Motiváciou mi boli aj moji študenti a ich názory a dojmy z Ríma.

Po dlhom čase to bola moja prvá dovolenka a rozhodla som sa ju stráviť sama a bez
minútky práce. Bola to dobrá voľba. Let zo Schwechatu ubehol rýchlo, keďže som sa už
naučila v lietadlách spať. Ocenila som to hlavne ráno o 6. Za chvíľočku som vystupovala
na Roma Fiumicino. Nájsť autobus, na ktorý som mala lístok, bolo troška komplikované,
keďže nepomohla ani znalosť taliančiny, ale to k tomu proste patrí. Fa niente. (nevadí)
Cesta z Fiumicina na Termini trvá asi hodinu. Diaľnica z Fiumicina do mesta ma
niekoľkokrát rozosmiala „Čistý Balkán“ pomyslela som si, hľadiac na odpadky okolo nej.
No už to bolo pre mňa signálom, že som doma.

Autobusom sa dostanete z letiska k železničnej stanici Termini. Moja cesta potom
nasledovala po Via Marsala, cez Via Volturno na Via Macao. Na stanici samozrejme
môžete využiť metro na cestu do mesta. Ubytovala som sa v jednolôžkovej izbičke u
Kanaďano-taliana kúsok od Piazza della Reppublica a od Termini. Prvá vec, ktorá okrem
pocitu, že som doma mi udrela do nosa, bola vôňa. Sú miesta, ktoré pre mňa majú aj
svoju vôňu. Rím je vôňa dozretých pomarančov z Museo Nazionale Romano – Terme di
Diocleziano. Cítim ju dodnes.

Odložila som si kufor na malej recepcii, kde ma privítali 2 praví Taliani, jeden z Kanady
a druhý z Ázie. Vzala som svoju mapku (Som staromódna, ale stále chodím aj s tlačenou
mapou. Nikdy nezlyhá ani sa nevybije!) Prvým bodom na mojom itinerári bol Pantheon.

Čo je to Pantheon? Piazza della Rotonda
Je to jeden z najzachovalejších antických chrámov, ktorý dal v roku 27 p.n.l. postaviť
konzul Marcus Agrippa. Je zaujímavý otvorom v strope a mramorovými obkladmi.
Nájdete tu aj hrobky talianskych kráľov a aj významného talianskeho umelca Raffaela
Sanzia. Zaujímavosťou je, že obvod a výška sú identické, t.j. 43,3 m.

Dopraviť sa metrom a nájsť tú správnu linku, smer
a zastávku sa mi zdá jednoduchšie ako v
Bratislave. Asi za 30 minút už som stále v rade pred
Pantheonom medzi hromadou Španielov, kde som si
overila, či 200 častí argentínskej telenovely malo
vôbec nejaký zmysel. A veru malo. Rozumiem im bez
problémov….síce im viem odpovedať iba nejakým
taliansko-španielskym gulášom. Chýbajú mi na
Slovensku miesta plné zahraničných turistov a užila
som si aj čakanie v radoch na slnku. Akosi to patrí k
tomu. Vstup do Patheonu je bezplatný. Platí sa iba
ak chcete audiosprievodcu. Pre istotu som si ho kúpila, keďže som sa chcela dozvedieť
čo najviac. V Pantheone sa k vôni pomaranča pridala ďalšia „rímska vôňa“ a to je vôňa
kadidla. Začnem písať aj články podľa vôní. Keď sedíte v Pantheone a zamyslíte sa, že
ste na mieste, ktoré stojí už 2000 rokov, je to zvláštny pocit hlavne keď si uvedomíme,
že väčšinou sa človek nedožije ani 100 rokov. Aká je architektúra úžasná a koľko pretrvá.

V Pantheone je hromada ľudí, niektorí vrátane mňa s vyplieštenými očami hľadeli na ten
výtvor a s nastraženými ušami počúvali výklad audiosprievodcu. V Pantheone ma
prvýkrát napadol výrok „vidieť Rím a zomrieť“. Táto myšlienka ma už asi neopustí. V
tomto svätostánku, ktorý je zastrčený v srdci Ríma, som pobudla asi 2 hodiny…nechcelo
sa mi odísť.

Vyhnal ma až hlad a pocit, že si treba dať tiramisu a pohár vína. Možností navôkol bolo
nespočetné množstvo a tak som si vybrala jednu z reštaurácií. Cestou som mala ešte dve
vzácne zastávky – Fontana di Trevi a Piazza di Spagna. Určite ich pozná každý. Známa
scéna z filmu Dolce Vita preslávila Fontanu di Trevi. Hádže sa do nej minca pre šťastie s
tajným želaním. Dúfam, že to moje sa raz splní. Ľudí ako vo výpredaji, čo jej uberá na
kráse. Nabudúce k nej pôjdem v noci.

Piazza di Spagna je zas slávne pre španielske schody, na ktorých si počas horúcich
letných večerov robia zastávku mnohí turisti. Tiež ju pozná každý.

Čo je to Fontana di Trevi?
Ide o najslávnejšiu fontánu v celom meste. Stojí na mieste pôvodnej studne Trivio,
odkiaľ pochádza aj jej pomenovanie. Tá aktuálna je baroková a postavil ju Niccolo Salvi
v 18. storočí. Jej výstavba trvala 30 rokov. Napája ju rovnaká voda ako fontánu na Piazza
di Spagna.

Piazza Di Spagna
Na tomto námestí môžete nájsť ďalšiu krásnu fontánu – Fontana della Barcaccia, dom, v
ktorom zomrel básnik John Keats a vedú sem samozrejme španielske schody – Scalinata
di Spagna. Aj námestia aj schody získali pomenovanie podľa španielskeho veľvyslanectva,
ktoré sa tu nachádza.

Prvý deň v Ríme utiekol veľmi rýchlo. S plným bruškom som sa už len predrala davmi ľudí
na najbližšiu zastávku metra. Vďaka Bohu, že to metro majú. O chvíľku som sa už len
potácala zo stanice metra okolo Diokleciánových kúpeľov a nezabudnuteľnej vône
pomarančov na moje ubytovanie. Izbička bola malilinká, no unavenému človeku stačí
posteľ. Ako som do nej padla, tak sa mohol začať druhý deň.

Giorno II.

Troška ma mrzelo, že ešte aj na dovolenke musím vstávať na budík, ale čo už keď ste
raz v Ríme. Dnešný deň som mala na pláne venovať staroveku, teda tomu, kvôli čomu
som sem prišla. Keďže program bol dlhý,
nemala som veľmi ani čas zamýšľať sa nad
raňajkami, ale vyriešila som ich cestou. Vďaka
bohu majú niektoré zastávky metra aj celkom
slušný výber stánkov s občerstvením. A nie je
nad lepšie raňajky, ako keď si žujete svoju
ciabattu a pijete čaj s výhľadom na Colosseo.
Čaj vypitý a hopsa do zástupu čakajúceho na
vstup do Forum romanum. Je to obrovský
priestor s úžasnou energiou, kde môžete stráviť dni prehliadkou každej pamiatky. Ak by
vám bolo príliš teplo môžete sa skryť do farneských záhrad. V tejto lokalite človek
pochopí, prečo bol Rím kolískou civilizácie, asi najviac. Predstava, čo všetko tu stálo a
akú to malo funkciu, dáva jasné potvrdenie o vyspelosti Rímskej ríše. Myslím, že forum
romanum je pamiatka, ktorá by ma asi nikdy neomrzela a vždy keď v Ríme budem v
budúcnosti sa sem prídem pozrieť. Čas tu na jednej strane stojí , no na druhej strane
uteká neuveriteľne rýchlo. Iba únava vás vytrhne z nekonečného úžasu nad miestom, kde
stojíte. Neviem, koľko času som tu strávila, ale vyhnal ma odtiaľto pocit, že už nič iné
nestihnem. Bežala som teda do Kolosea. Čo povedať k nemu? Iba jediné….ani 1000 slov
nenahradí vidieť ho. Bohužiaľ začalo pršať, no Koloseum by stálo za to, aj keby padali
motyky. Malou nevýhodou je samozrejme veľké množstvo turistov – stále a všade.

Čo je to Forum romanum?
V antike to bolo centrum Európy. Rozkladá sa na ploche 2 ha. Hlavnou tempou je Via
Sacra, ktorá vás privedie ku Curii – budova senátu. V jej blízkosti nájdete oblúk Septimia
Severa. Môžete tu vidieť aj Basilicu Iuliu, chrám Castora a Polluxa, dom Vestálok,
Maxentiovu baziliku a Titov oblúk. Vedľa fora romana sú ešte cisárske fóra s významnou
Trajanovou tržnicou. Nad forom sa týči pahorok Palatin, kde nájdete ďalšie významné
antické pamiatky ako Domus Flavia, Domus Augusta, Domus Aurea a farneské záhrady. Na
okraji Palatina nájdeme zvyšky Circa Maxima a od Titovho oblúku je možné vidieť
Koloseum – rímsky amfiteáter.

Po tejto antickej prechádzke som sa ešte zdržala na Campidoglio až do večera. Piazza
Venezia sa nachádza hneď pár metrov od antického uzla mesta. Neprehliadnuteľnou
pamiatkou tohto námestia je Vittoriano – pamätník Vittoria Emanuela II. Za ním stojí
Palazzo Venezia. V tomto paláci sídlili v minulosti vyslanci Benátskej republiky. Dnes je
tu múzeum. Vstup je zdarma. Dominantou Kapitola sú však jeho múzeá. Ide o 2 budovy –
Palazzo dei Conservatori a Palazzo Nuovo, stojace oproti sebe. V strede námestia
Piazza di Campidoglio je Palazzo Senatorio, v ktorom sídli rímska radnica. Zvonka sa ani
nezdá,a ké sú múzeá veľké. Preto to nepodceňte a vyhraďte si dostatok času. Ja som tu
strávila asi 4-5 hodín a to som sa ponáhľala. Napísať zoznam, čo všetko nájdete, by bolo
príliš zdĺhavé no opäť aj tu na vás z každej strany vyskakuje dojem, že to je stred sveta.
Množstvo sôch, obrazov a iných exponátov z rôznych období dejín Ríma. To, čo máme my
v našich múzeách, je v týchto múzeách v jednej sále a tých sál je asi milión. Aj to
vypovedá o dôležitosti tohto miesta pre dejiny. No vidieť bronzovú sochu Marca Aurelia,
ktorá je v toľkých knihách a učebniciach, naživo, to vám naozaj padne sánka.

Z tohto úžasného miesta nikdy nechcete odísť. Bohužiaľ už sa blížila záverečná, tak som
nemala inú možnosť. Vonku ma pozdravil dážď a rýchlym šprintom na najbližšiu zastávku
metra. Večer som skúsila ešte pravú neapolskú pizzu od Neapolčanov, ktorí mali
prevádzku pod mojím oknom. Všetko, čo som dnes videla, ma len utvrdilo v tom, čo tu
spomínam niekoľkokrát „Vidieť Rím a zomrieť“. Samozrejme Rím sa nenechal zahanbiť
ani v tretí deň mojej návštevy.

Giorno III.

Na tento deň som mala naplánovaný Vatikán, no keďže som mala vstupenku až na
poobedie, využila som doobedie na návštevu Via Appia Antica. Odviezla som sa na
zastávku metra, ktorá bola k tomuto archeologickému parku najbližšie no napokon sa mi
slávnu antickú cestu nepodarilo nájsť. Blúdila som asi 2 hodiny po parku, ktorý sa na
park veľmi nepodobal. Rímske parky, no nič moc. Keďže bol obrovský, určite som bola v
jej blízkosti, ale nepodarilo sa mi ju nájsť. No videla som aspoň, ako Rimania žijú. V
Ríme nenájdete sídliská ako u nás a výškovými budovami. Všetky činžiaky sú skôr nižšie a
určitým spôsobom zapadajú do okolitej architektúry, aj keď sa jedná o novostavby.

Trocha sklamaná, ale zas potešená, že mám dôvod opäť sem prísť, som sa vybrala teda
smer Vatikán. Pred múzeami je vždy dlhočizný rad, preto je dobré si objednať vstupenku
on-line na konkrétny čas. Múzeá sú obrovské a sú ukážkou všetkých druhov umení, v
ktorých sú Taliani majstri. Nájdete v nich sochárstvo klasického obdobia, renesančné
maliarstvo, etruské pamiatky, egyptské pamiatky. Sú rozdelené na viacero častí. Môžete
tu chodiť hodiny a obdivovať sochy, maľby, gobelíny.

Medzi najvýznamnejšie patria Raffaellove sály. Každá zo sál je však vyzdobená
úchvatnými nástennými maľbami. Človek až neverí, ako sa dá to všetko na stenu
namaľovať. Najpríťažlivejšou atrakciou je samozrejme Sixtínska kaplnka. Prekvapila ma
jej veľkosť. Je obrovská ladená do modrej farby. Prezrieť si celé Vatikánske múzeá
pozorne by trvalo asi pol života. Strávila som tu celé poobedie. Naša sprievodkyňa nám
zdelila množstvo zaujímavých informácií a určite odporúčam sprevádzanú prehliadku. Na
výber je z 5 jazykov. Samozrejme cena tomu zodpovedá. Vatikánske múzeá určite ostanú
druhým No. 1 po antických pamiatkach Ríma. Nedá sa to nevidieť.

Zmorená po prehliadke som ešte chvíľku strávila v záhrade múzeí oddychom.
Samozrejme vo Vatikáne si treba určite pozrieť Piazza San Pietro. Prišla som sem už
večer, takže bolo námestia prázdne a aspoň som videla celé Berniniho dielo. Cez deň je
námestie plné ľudí, ktorí stoja v rade do Basiliky San Pietro. V nej som nebola bohužiaľ.
Dala som prednosť múzeám a som tomu rada. Večer som zavítala netradične do
peruánskej reštaurácie opäť kúsok od môjho ubytovania. Plná dojmov som padla do
postele.

Giorno IV

Posledný deň v tomto meste. Let som mala zámerne až navečer, takže som ešte mohla
na chvíľu odbehnúť do mesta. Pomotala som sa po rímskych uličkách zablúdiac na Piazza
Navona, ktorá je slávne pre svoje fontány. Najvýznamnejšia Fontana dei quattro fiumi
je Borominiho dielo. Väčšie oválne námestie s úžasnými fontánami a barmi okolo. Je tu
aj kostol Sant´Agnese in Agone. Prechádzka pokračovala na Campo de´Fiori, námestie
známe tým, že je tu trh s ovocím a zeleninou. V Ríme je trhov viac resp. stánky s ovocím
a zeleninou sú úplne bežné kdekoľvek v meste.

Poslednou zastávkou bola rieka Tiber a Castel Sant´Angelo. Tento hrad bol pôvodne
mauzóleom cisára Hadriána, no dnešný názov má podľa archanjela Michala, ktorého
uvidel pápež Gregor Veľký. Následne po zjavení sa ukončila morová epidémia. Ide skôr o
pevnosť. Môžete si tu pozrieť výstavu zbraní, ale nechýbajú ani obrazy a nástenné
maľby. Táto pamiatka nie je taká honosná ako ostatné, ktoré som videla. Je z nej krásny
výhľad na Vatikán, mesto a rieku.

Čakanie na let som strávila ešte oddychom na Piazza San Pietro pozorovaním života na
ulici. Chcela som si niečo z Ríma odniesť. Možno ten kľud a pohodu medzi toľkými
ľuďmi. Rím je troška paradoxný. Na jednej strane zovšadiaľ na vás kričí ten typický
južanský dojem – neporiadok, chaos, úsmev a dolce far niente a na druhej strane
pompa, vznešenosť, výnimočnosť a duch starých čias. Ak človek má rád typickú taliansku
mentalitu, tak Rím je miesto, ktorému patrí prvé miesto v rebríčku. Na to, aby ste Rím
spoznali, nestačí jeden ľudský život. Môžete sa tam vracať neustále a vždy bude niečo,
čo ste ešte nevideli. Bez ohľadu na to, či máte radi antiku, stredovek, novovek, sakrálne
pamiatky alebo čokoľvek iné, vždy je čo objavovať. Rím je ako studnica bez dna. Nikdy
ho nespoznáte dokonalo. Myslím, že niet na svete mesta, ktoré by sa mu vyrovnalo.
Nejde ani tak o vzhľad, ale o atmosféru. Stále je to centrum kultúry, navyše s veľmi
príjemnou, kľudnou a ústretovou atmosférou. Pojem stres tu nemá miesta tak, ako v
celom Taliansku.

Rím je proste Rím. Vždy preplnený, s nekonečnými radmi turistov, tlačenicami,
pekelným teplom, vôňou pomarančov a kadidla, predavačmi ovocia na ulici, hlukom,
trúbením. V Ríme sa nikdy nudiť nebudete. Je proste úchvatný. Antické mesto, ktoré
pretrvalo dodnes, pretože je večné a dúfam, že večným aj ostane a nikdy sa z povrchu
zeme nestratí. Verím aj, že nikdy nestratí svoj charakter a navždy ostane rímsky bez
ohľadu na to, či v ňom budú žiť Taliani alebo iné budúce etniká. Všetci dúfam ocenia
jeho obrovský prínos a hodnotu pre našu civilizáciu.