Persepolis – Pasargad – Naqsh–e Rostam Impression

Prebudenie sa v Shiraze bolo akoby ste mali celý čas pocit, že snívate. Druhý deň v Perzii sme síce ešte prespali v Shiraze, ale už sa naše potulky začali orientovať na históriu. To, čo sme mnohí očakávali najviac. Po raňajkách nás náš malý žltý autobus odviezol do centra diania starovekého sveta, do Persepolisu.

Ak ťa zaujíma Irán a Balkán, nájdeš nás aj tu.

Historicky prvá ríša na území dnešného Iránu je Elamitská ríša, ktorá vznikla asi okolo roku 2600 p.n.l. V 1. tisícročí p.n.l. prichádzajú na toto územie indoeurópske kmene Médov a Peržanov. Médi tu založili svoju ríšu v 7.storočí p.n.ô. Ríša pretrvala asi 100 rokov. Rok 550 p.n.l. je kľúčovým pre dejiny Perzie. Kráľ Kýros vytvára Achajmenovskú ríšu, teda Starú perskú ríšu.

Stará perská ríša (550 – 330 p.n.l.) bola v časoch svojej najväčšej slávy rozvinutá a vyspelá civilizácia. Hlavnými centrami ríše boli Súzy, Persepolis a Pasargad. Rozšírila svoju rozlohu o Egypt, Pakistan až po Trákiu. Medzi najvýznamnejších panovníkov patrili Kambýses, Dareios I., II., III., Xerxes I., II., Artaxerxes I., II., III. Ríša razila svoje vlastné mince, došlo k výstavbe ciest. V našich dejinách je známa hlavne v súvislosti s vojnami proti starovekému Grécku. Stará perská ríša zanikla príchodom Alexandra Veľkého, ktorý zničil Persepolis. Po smrti Alexandra prevzali moc nad Perziou Seleukovci.

Okolo roku 250 p.n.l. sa v tesnej blízkosti začala vzmáhať ríša Arsakovcov, teda Partská ríša. Jej centrum sa nachádzalo mimo dnešného Iránu, no jej vládci sa považovali za nástupcov starých perských vládcov.

Na území Iránu vznikla v 2.storočí p.n.l. Novoperská ríša. Najvýznamnejšou dynastiou tejto ríše boli Sásánovci. Jej panovníkom sa podarilo rozšíriť územie až na Mezopotámiu, Afganistan, Pakistan, Turkmenistan, Arménsko, Sýriu, Turecko a Saudskú Arábiu. Najvýznamnejšou informáciou je prítomnosť náboženstva zarathuštrizmus, teda zoroastrizmus, ktorý v Iráne pretrval dodnes. Novoperská ríša zanikla roku 638 n.l., keď kalif Omar porazil Peržanov a Perzia sa stala súčasťou Arabského chalifátu v roku 651 n.l.. Od tohto roku dochádza aj k islamizácii.

Príchod Peržanov do arabskej ríše bol pre Arabov veľkým prínosom. Peržania boli civilizačne na vyspelejšej úrovni a mnohému priučili Arabov. 9 a 10. storočie sú považované za zlatý vek perskej vzdelanosti, kedy mala vplyv až na Európu. Spomeňme si na meno Avicena, teda Ibn Sina.

Takht-e Jamshīd (Persepolis) je od Shirazu vzdialený asi 65 km. Cesty v Iráne sú prakticky bezchybné. Medzi mestami sú diaľnice. Cesta je bez jedinej záplaty a výmoľu. K Persepolisu po tom, ako opustíte diaľnicu, vedia široká alej stromov. Zo záchytného parkoviska, na ktorom nebol takmer nikto (vonku bolo asi 40) už musíte ísť pešo. V diaľke pod skalami sa črtá schodisko do slávneho paláca.

Človek si povie, že čo už len mohlo ostať zo slávneho Persepolisu a očakáva podstatne menšie nálezisko. Persepolis je obrovský. Datuje sa asi do roku 515 p.n.l., odzrkadľuje sa tu achajmenovský štýl a prirodzene patrí do dedičstva UNESCO. Nestačí Vám deň, aby ste ho celý dôkladne preskúmali. Pomaly sme sa priblížili s veľkému schodisku až sme vystúpili pred slávnu Bránu všetkých národov nazývanú aj Xerxova brána. Brána všetkých národov bola postavená Xerxom II. Táto brána je asi najtypickejším symbolom dnešného Persepolisu. Okrem okrídlených postáv býkov s ľudskými hlavami na nej nájdete aj nápisy v 3 jazykoch – perštine, babylončine a elamčine, z ktorých sa dozvedáme názov tejto brány.

Každý návštevník Persepolisu prešiel cez túto bránu a bol ďalej uvedený do priestoru, kde sa čakalo na audienciu. Pokiaľ kráľ povolil audienciu, návštevník pokračoval ďalej do tzv. Apadany – teda audienčnej haly. Z Apadany by ste ďalej putovali už priamo buď do Dareiovho paláca ( Palác Tachar) alebo Xerxovho (Palác Hadish), ktorý sa nachádza ešte opodiaľ. Tieto 3 stavby nájdete na tzv. čelnej strane. Za nimi sa nachádzajú Palác 100 stĺpov, v ktorom sídlilo vojsko a pokladnica. Pri nich nájdete aj múzeum, v ktorom sa dozviete zaujímavosti Persepolisu. Pri múzeum sa nachádza aj malý bufet a studničky s vodou. Pozoruhodné sú aj rytiny, fresky a nápisy v klinovom písme, ktoré tu nájdete hneď pri schodisku do Apadany. Nad celým Persepolisom je v skale postavená hrobka Artaxerxa II. Telo kráľa v nej dnes už nenájdete, nedá sa bohužiaľ do nej ani vstúpiť, ale je z nej krásny výhľad na celý komplex. V komplexe neustále pracujú archeológovia.

Strávili sme tu celé dopoludnie a myslím, že aj to bolo málo. Keď si predstavíme, že 125 ha, aká je rozloha Persepolisu, bol v minulosti v podstate iba 1 megaveľký krytý palác, zdá sa to priam neuveriteľné. So skúseným archeológom by ste tu mohli stráviť aj týždeň. Je naozaj veľkolepý. Škoda, že ho Alexander Veľký zničil. V Persepolise na vás z každého kúta dýcha veľkolepá sláva perských kráľov a tu si človek uvedomí, aká bola Perská ríša mocná. Ak sa pre niečo oplatí ísť do Iránu, tak je to určite Persepolis. Odchádzalo sa mi odtiaľto ťažko a so smútkom. Aj napriek až neznesiteľnej horúčave a žiadnemu tieňu by som tam ešte chvíľu pobudla.

Ešte naposledy som sa obzrela za majestátnym kolosom a naskočila som do nášho autobusu, ktorý nás viedol na obed do neďalekej reštaurácie. Na obed sme mali na výber z ryby alebo kuracieho kebabu. Obe jedlá s ryžou. Dostali sme ako predjedlo aj šalát, v podstate obdobný ako u nás. Nápoje boli rovnaké ako deň predtým. Obed bol chutný no na môj vkus opäť málo slaný. Úsmevné je, že v Iráne majú iba 1 druh ryže v 2 farbách bielej a žltej. Kdekoľvek sme jedli, ryža bola všade identická a to sme nejedli dvakrát na tom istom mieste. Po obede sme mali ešte možnosť chvíľku si oddýchnuť vo vedľajšej typickej iránskej kaviarničke so záhradným posedením. Mala veľmi pekný interiér narozdiel od troška gýčovej reštaurácie.

Naše nasledovné kroky viedli do lokality Naqsh-e Rostam. Je vzdialená iba 7 km od Persepolisu. Ide v podstate o nekropolu perských kráľov v skale. Nachádzajú sa tu 4 hrobky. Sú však vysoko v skale, teda nie je možný prístup do nich a opäť je otázne, či tam niekedy telá kráľov boli alebo nie. Nájdeme tu hrobky Xerxa, Artaxerxa I., Dareia Veľkého a Dareia II.. Hrobka Dareia Veľkého je najväčšia. Pod jednotlivými hrobkami nájdete samozrejme popisy a na skale je možné si všimnúť aj rôzne reliéfy. Zobrazujú napr. kráľa Šapura I. a jeho víťazstvo nad rímskych cisárom Valeriánom a niekoľko ďalších výjavov z histórie.

Pozoruhodnou stavbou je veža stojaca pred hrobkami. Miestni ju nazývajú Ka´beh Zardusht. Jej funkcia nie je známa, bola postavená za Achajmenovcov. Je spätá s pôvodným iránskym náboženstvom zoroastrizmom¹. Po krátkej prehliadke nekropoly sme sa ešte zastavili v obchodíku so suvenírmi, kde som sa vybavila miestnou keramikou. Potom naša cesta viedla už späť do Shirazu. Po návrate sme sa ešte zastavili na krátku foto pauzu v Shiraze pri bráne Koran a už sme aj fičali späť do hotela.

Druhý deň v Perzii ma vtiahol do bájnej perskej histórie. Po celom dni strávenom v inom letopočte bolo troška zvláštne opäť sa na recepcii dívať na bustu Karima Khana Zanda. Bol to posledný večer v Shiraze, tak som ešte na chvíľu vybehla na krátku prechádzku do jeho ulíc pre pár drobností a potom už Šab bechejr Shiraz (Dobrú noc)!

Nasledujúce ráno sme už nastúpení s kuframi povedali Mi binamet (Dovidenia čoskoro) Karimovi Khanovi, ktorý poctivo strážil všetkých hotelových hostí a deň mohol pokračovať Perskou ríšou. Dnes bola na pláne ešte jedna zastávka súvisiaca s Peržanmi v staroveku. Asi 130 km od Shirazu sa nachádza ďalšie antické mesto Pasargad, ktoré je tiež zapísané na zozname dedičstva UNESCO.

Pasargad je jedno z najstarších sídel Achajmenovskej dynastie. Založil ho Kýros Veľký v 6.storočí p.n.l. Celkovo sa jeho rozloha odhaduje na 2x 3 km. Vznikol na úrodnej pláni pri rieke Pulvar obkolesený horami. Najvýznamnejšou stavbou komplexu je hrobka Kýra Veľkého, ktorá je najviac dochovaná. Komplex sa tiahne od hrobky až k Tall- e Takht, teda k citadele, ktorá je známa aj ako throne hill. Od hrobky sem premáva turistický vláčik. Z ostatných vykopávok je najznámejší Kýrov palác, zložený z 2 palácou – palácu P a paláca S. Palác P bol rezidenciou kráľa a palác S audienčnou budovou. Keď sem návštevník prišiel prešiel prv cez bránu, potom cez most a prišiel k palácu.

Pasargad si môžeme predstaviť ako komplex pavilónov, záhrad a vodných kanálov, teda úplne odlišne ako vyzerá dnes. Po vybudovaní Persepolisu nestratil na dôležitosti a niektorí králi dynastie tu boli korunovaní.

Toto nálezisko je oveľa pokojnejšie ako Persepolis, je tu však rovnako teplo a je rozľahlejšie ako Persepolis. Pri vstupe nás privítala dvojica ťiav pripravená pre turistov s podobná alej ako v Persepolise a niekoľko stánkov. Bolo tu však minimum návštevníkov, aj napriek obrovskej historickej hodnote tohto miesta, počasie mnohých odradilo.

Tu sa skončila naša cesta do starovekej Perzie a mohla sa začať v tento deň ďalšia kapitola. Perzia bola veľkolepá a nie nadarmo je jednou z kolísok civilizácie. Impozantnosť a moc Perzie ešte stále potvrdzujú títo prastarí svedkovia, ktorých dnes už iba so zatajených dychom obdivujeme a vo fantázii snívame, aké to bolo naozaj. Kúsok staroveku sme si však zobrali so sebou, keď sme sa vydali na cestu. Nože čítajte ďalej.

1Zoroastrizmus – najstaršie monoteistické náboženstvo, ktorého počiatky siahajú asi do 2.tisícročia. Zakladateľom bol prorok Zarathuštra, ktorý sám zapisoval hymnické verše. Takto sa vytvorilo komplexné dielo Avesta. Zaratuštrova reforma spočíva v tom, že vyhlásil staré protoiránske božstvo Ahura-mazdá, ktorý v starom náboženstve zastával funkciu múdreho, spravodlivého vládcu života, za jediné, najvyššie božstvo. Nabáda, aby sa ľudia rozhodli konať dobro. Veľmi dôležitá v zoroastrizme je možnosť slobodnej voľby. Človek tak získava zodpovednosť za svoje konanie.