Split Impression

Každé miesto na chorvátskom pobreží je z jednej časti podobné tomu nasledujúcemu, no predsa môže byť aj veľmi jedinečné. Všetci chodíme do tých „obľúbených turistických destinácií“, o ktorých sa všade píše a kričia na nás z výkladov. Je len málo ľudí, ktorí nikdy neboli na Makarskej rivijere, no ako je to s centrom celého regiónu?

Split – antické Spalatum, si zamiloval aj cisár Dioklecián, ktorý tu dal postaviť priamo na pobreží mora svoj palác. Dioklecián a jeho potomkovia tu už dávno nežijú a Split je dnes moderným chorvátskym mestom. Hajduk Split je toho dôkazom.

Ak ťa zaujíma Balkán, nájdeš nás aj tu.

Po roku pauzy od cestovania bola moja odpoveď na otázku „Ideme niekam?“ …radostné Hajdeeeee! Mesiace som počas každodenného motania sa po bratislavskej hlavnej stanici poškuľovala po vlaku s cieľovou detináciou „Split“ a tichúčko závidela turistom s kuframi, ktorí naň čakali. Preto mi pri výbere dopravy bolo hneď jasné, že to bude tento vlak. Nájsť ubytovanie v tomto meste nebolo až také problematické. Teda najbližšia dovolenka bola vyriešená.

Naša púť za slnečným Splitom sa teda začala jeden neskorý večer na bratislavskej hlavnej stanici. Napäto sme očakávali než sa k nám dovalí náš vlak. S takmer 2 hodinovým meškaním sa na prvej koľaji konečne začal objavovať rušeň s nápisom našej dopravnej spoločnosti. Žlto čierny vlak už zabrzdil a my sme za pár sekúnd nemali šancu vidieť ani rušeň, no ani koniec vlaku. Nemal hádam konca. Svoje miesta v lôžkovom vozni sme teda museli hľadať prechodom cez niekoľko vozňov. Napokon sme ich takmer na konci vlaku našli. Naši spolucestujúci boli veľmi milí a zhovorčiví českí „hoši“. Ani sme sa neusadili a pohli sme sa za ďalšou krásnou dovolenkou a množstvom nových zážitkov.

Cestovanie vlakom je celkom fajn. Najkrajší je práve ľudský faktor. Keď cestujete na krátku vzdialenosť, každý sa stará sám o seba. Keď však máte pred sebou celú noc a ešte pol dňa cestovania, prirodzene sa snažíte socializovať. Vlak sa kotúľal po vyjazdených koľajniciach a my sme si krátili čas pred spaním veselými debatami. Po polnoci sme prefrčali cez hraničný prechod Gyékényes – Koprivnica….a už sme boli v Chorvátsku. Objavila som krásne nikým nedotknuté hory, čisté jazerá, rieky a malebné osady.

V Oguline sa náš dlhočizný vlak rozdelil na 2 časti. Jedna časť súpravy pokračovala ďalej do Rijeky a druhá časť do Splitu. V oboch mestách je možné prestúpiť na autobusové prípoje, ktoré rozvážali ďalej do ďalších dovolenkových destinácii. My sme museli docestovať iba na „kraj hrvatskih željeznica“ (koniec chorvátskych železníc). Toto je najjužnejší bod, kam siahajú kolajnice v republike.

Náš vláčik blúdil po zákutiach, ktoré nemáte možnosť pri inej príležitosti vidieť. Niekedy mal človek pocit akoby išiel bezcieľne a vodil nás po prírodných zákutiach, ktoré človeka nikdy nevideli. Jediným vodítkom, vďaka ktorému sme vedeli, že smer je správny bola jedna koľajnica, po ktorej sme sa kotúľali. Prešli sme zabudnutými lesmi, vysokohorskými dedinkami, až sme sa vynorili na vrcholkoch skál. Sucho a skaly boli dobrým znakom toho, že už sme blízko. Rušeň si veselo zatrúbil a už sme po asi 15 hodinách cestovania vchádzali do druhého najväčšieho mesta republiky.

Prejdúc tunelom sa zväčšil počet zvedavých turistov na chodbičke. Všetci chceli zachytiť výhľad na celý Split a okolie z výšky. Náš žltý tátoš slávnostne zastavil na polorozpodnatom kolodvore (stanica) s 2 nástupišťami, ktorý vyzeral ako po nálete. Všetci sme radostne povyskakovali z vlaku a rozpŕchli sa po okolí. Niektorí sa vybrali hľadať svoj autobus a iný vezmúc kufre sa pobrali smerom k svojim ubytovaniam.

Split je živé mesto plné dopravného ruchu. Priamo oproti železničnej stanici nájdete prístav a vedľa autobusovú stanicu. Trajekty vás odtiaľto odvezú na všetky okolité ostrovy, je tu dobré spojenie aj s ďalšími veľkými mestami v Chorvátsku a nesmiem opomenúť trajekt do Talianska. Splitský prístav je teda naozaj veľmi rušné miesto a v letnej sezóne je plný pobehujúcich turistov až do neskorých hodín.

Po pravej strane hneď od stanice máte možnosť vidieť centrum mesta. Centrum je asi 5 – 7 minút chôdze medzi stánkami. Nevyhnete sa však gužve (tlačenica). Po dlhej ceste sme boli radi, že gužva sa tiahne opačným smerom od toho nášho. Vzali sme našu batožinu a zamierili k našej kući (dom). Náš apartmánový dom sa nachádzal uprostred viliek z 19.storočia nie ďaleko od centra.

Po chvíľke blúdenia sme kuću objavili a o tom, že sme na správnej adrese nás o pár minút utvrdila pani Anna. „Poštovanje, imamo rezervaciju za vašu kuću“ (Dobrý deň, máme rezerváciu vo vašej vile) „Dođite!“ (Poďte) mávla na nás Anna oberajúca pomodorina (rajčiny). Rezervovali sme si dvojlôžkový apartmán, čo bola samostatne stojaca budova pri malej záhradke preplnenej pomodorinami. Za apartmánom bol malý priestor na stolík a 2 stoličky, čo v horúce letné večery prišlo vhod. Celý priestor dopĺňali rozvoniavajúce lavande (levandule).

Keď je vonku vrućina (horúco), kufre po príchode nevybaľujete. Len ich proste niekde dáte a utekáte na najbližšiu pláž. Keďže apartmán sa nachádzal medzi časťami Bačvice a Firule, najbližšie sme to mali k pláži Bačvice. „Morate ići samo tu dolje“ (Musíte ísť iba tuto dole) znela inštrukcia od Anny. Dúfala som, že bude správna a nebude to niečo typu „Ideš pravo sve do suhe palme i poslije skreneš lijevo“ (Pojdeš rovno až po suchú palmu a potom zabočíš doľava) ako sa mi tiež už stalo. Anna bola už vycvičená turistami a vedela, že orientácia podľa suchých paliem im veľa nepovie. Vybrali sme sa teda dole po Viškej ulici. Na jej konci bolo zopár bufetíkov so sarajevským čevapom, ktorý pravidelne zíval prázdnotou a akási betónová stavba z bývalého režimu. Bol z nej krásny výhľad na more. Pláž sa nachádzala hneď pod touto budovou. Táto pláž je asi najobľúbenejšia v celom meste.

Po nízkych schodíkoch sa dostanete priamo k zmrzlinárni, vľavo nájdete rad reštaurácií a vpravo lavičky a pláž. Miestna pláž je piesočná. Je umelo vytvorená a práve preto je vhodná aj pre deti. Pre deti tu boli aj nafukovacie atrakcie priamo na mori. Na tejto pláži sa schádzal celý Split a ešte aj turisti. Chorváti tu až do zotmenia hrali picigin – hra vo vode s malou loptičkou. Táto hra je chorvátsky unikát. Prvý podvečer v Splite sme strávili na tejto pláži a začali nasávať miestnu atmosféru a život a tešiť sa zo stredomorských lúčov slnka. Morská voda má po dlhom čase oveľa pôsobivejší efekt. Človek sa jej teší ako dieťa vianočnému darčeku. Splitskú pláž sme v ten večer opustili dosť neskoro.

Nasledujúce ráno sme sa vydali na púť za Diokleciánom. Chceli sme vidieť aký vkus tento pán cisár mal. Predrali sme sa štandardnou splitskou gužvou, okolo prístavu až nás dav doviedol pred samotný palác. Nepredstavujte si ho ako palác v pravom slova zmysle. Dnes sú zachované hlavne jeho obvodové múry, uprostred ktorých rástlo mesto v minulosti ďalej. Historické centrum je teda obohnané Dioklecijanovou palačou. Tí, čo o ňom nevedia, ho asi prehliadnu a budú ho považovať za súčasť centra. Pred palácom je „riva“, teda akési šelatište (promenáda) s palmami. Dnes sú tam konoby (typická dalmatínska reštaurácia) a pri mori kotví zopár lodičiek. V minulosti voda siahala až po palác.

Stále tu prebiehajú archeologické práce. Ak do mesta vôjdete od rivy, spozornite hneď pri stánkoch, pretože v ich susedstve je vchod do „Dioklecijanovi podrumi“ podzemných priestorov paláca, ktoré sú v pôvodnom stave od 3.storočia. Dýchne tu na vás duch staroveku. Zaujímavosťou je napríklad zachovaná kanalizácia.

Po prehliadke týchto priestorov môžete nasledovať ďalej cez spleť stánkov k Peristilu, čo je antické stĺporadie. Na ňom uvidíte sochu sfingy a za ním sa týči Zvonik svetoga Duje (zvonica). Vedľa zvonice stojí Katedrala Sv. Dujma a popri katedrále sa dostanete k etnografickému múzeu. V tomto múzeum strieda antiku a Rimanov, pohľad do každodenného života Dalmatíncov. Vstupné je veľmi prijateľné. Múzeum má príjemnu atmosféru a určite ho ocení každý fanúšik etnografie.

Toto miesto je úžasné hlavne v tom, že na takom malom priestore viete zabiť aj celý deň, lebo stále máte čo pozerať. Určite vás tu pobavia aj „gladiátori“, s ktorými sa môžete odfotiť, ak práv enebudú na káve. Za zmienku ešte stojí odkrytá rímska mozaika, ktorá vyzerá akoby ju práve pokládli. Je tu viac takýchto príkladov mozaik. K celému komplexu ešte prináleží Porta argentea = Srebrena vrata (strieborná brána). Keď nimi vyjdete, nájdete tu menší trh so všetkým, po čo turisti bažia.

Nesmiem opomenúť ešte Jupiterov hram, ktorý nazývajú aj Krstionica Sv. Ivana. Vnútorný priestor je skromnejší na výzdobu, nachádza sa tu socha. Okrem striebornej brány na ostatných svetových stranách stoja Porta aurea = Zlatna vrata (zlatá brána) a Porta ferea = Željezna vrata (železná brána). Fanúšikovia múzeí si prídu na svoje. Nájdete tu aj Mestské múzeum a Game of Thrones museum. Ak prejdete cez celé centrum vyjdete cez Zlatú bránu, narazíte na galériu umenia a malý parčík so zvonicou a kaplnkou (Zvonik i kapelica Svetog Arnira). Železná brána vás privedie na Narodni trg = Pjaca (Námestie ľudu/národa), kde vašu pozornosť určite pritiahne Stara gradska vijećnica (Stará mestská radnica). Majú tu super zmrzlinu. Historické stavby ešte na kúsku pokračujú.

Pokračujúc ďalej do prava nájdete Trg Franje Tuđmana (námestie F. Tudmana), kde stojí Crkva i samostan sv. Frane (Kostol a kláštor). Split ma aj svoj mestský park – Marjan ponúka skvelý oddych počas horúcich letných dní. Vrelo ho odporúčam milovníkom bicykľovania. Ak by vám tu bolo príliš teplo, môžete skočiť do mora. Za Marjanom pokračuje moderné mesto, čo už pre turistov nie je až také zaujímavé.

Po bohatej dávke múzeí a načerpaní histórie však nemôžete zabudnúť na to najvýznamnejšie múzeum tohto mesta. Split je v prvom rade mestom námorníkov. Bolo by chybou, ak by ste teda Hrvatski pomorski muzej (námornícke múzeum) na pevnosti Gripe vynechali. Keďže je obohnané malým parkom na vývýšenej pevnosť, trvalo nám, kým sme našli správny smer k vchodu. Zvonka nevyzerá veľmi vábivo. Vnútrajšok vás však prevedie celou históriou námorníctva až po súčastnosť a poskytne laikovi veľmi dobrú predstavu o námorníckej tradícii v tomto meste. Toto múzeum je dôkazom toho, že Split je rodiskom množstva úspešných námorníkov.

Každý náročný deň, vďaka ktorému sme si rozšírili poznatky o tomto meste, sme samozrejme ukončili po skvelom obede na pláži. Bačvice nikdy nesklamú a vždy sú plné života v akejkoľvek hodine sa tam vyberiete.

Splitčania vravia, že Split už nie je ako býval. Stratil svoje čaro a nahradila ho povrchnosť a konzum. Priznávam tento aspekt vývinu tohto mesta je badateľný, no napriek tomu svojím historickým a kultúrnym bohatstvom stále predčuje iné lokality. Tieto 2 aspekty potvrdzovala aj Anna naša pani domáca, ktorá už bola síce v zrelom veku, ale hovorila skvele po anglicky. Samozrejme keď mala možnosť hovoriť v svojej materčine, už to bola opäť typická zhovorčivá Chorvátka, ktorá nám zvestovala svoje problémy s galebmi (čajka), ktorí kradnú pomodoriny zo záhrad. Galeb (čajka) je typický symbol tohto mesta a ich škrekot vás bude sprevádzať každú chvíľu a všade v meste.

Milovníci histórie a etnografie sa tu nebudú vedieť nabažiť. Môžete sa po Splite motať a objavovať kol-dokola. Okolo Peristilu môžete prejsť aj stokrát a aj tak sa vždy pri ňom pristavíte s pozžriarenými očami. Diokleciánov palác neznalec prejde za chvíľu, ale keď ho chcete preskúmať podrobne, vyhraďte si naň niekoľko hodín, možno aj celý deň. A keď si to všetko napokon popozeráte, na druhý deň si poviete „Ajmo još jednom“ (poďme ešte raz)…a vôbec vás to nebude nudiť. Cestou si dajte kávičku alebo džús, môžete pokúpiť nejaké levanduľové vrecúška a opäť šup do katedrály alebo znovice. Ak by vám bolo veľmi teplo Bačvice to vždy istia. Nielenže sa tam okúpete, ale bez problémov sa tam najete aj vo večerných hodinách.

Split je neuveriteľný stroj, ktorý stále fičí naplno…. Dostane vás svojou atmosférou, kultúrnym a historickým dedičstvom a živosťou, ktorá je príznačná iba jemu. Nechajte sa strhnúť aj vy a vymeňte malé pokojné letoviská občas za niečo živšie. Bude to síce asi stáť troška viac peňazí, ale každý fanúšik Chorvátska by mal aspoň raz v živote okúsiť jeho chuť. Nie nadarmo si predsa Dioklecián postavil palác práve tu.