Dodnes mi je ľúto, že sme v Esfahane a Tehrane strávili tak málo času. Poobede sme zanechali Esfahan a pred nami bolo 440 km do najväčšieho iránskeho mesta. Iránska „Bratislava“ aj so všetkými predmestiami má 14 miliónov obyvateľov. Tak troška viac ako Bratislava. História Tehranu siaha až do neolitu, no dôležitosť toto mesto získalo až v 14. storočí. Dnes je centrom diania v krajine, sídlom niekoľkých univerít, štátnych a kultúrnych inštitúcií, má 2 letiská ( Mehrabad International Airport, Imam Chomejni International Airport ). Viac ako polovica celkovej priemyselnej produkcie štátu pochádza práve z Tehranu.

If you are interested in Iran and the Balkans, you will also find us here.

Do Tehranu sme dorazili večer o 7. Cesta do nášho hotela v zápche trvala si pol hodinu. Hotel¹ sa nachádzal blízko centra s malej nenápadnej uličke. Bol to 4 hviezdičkový hotel s reštauráciou a parkovaním pri hoteli. Nedal sa samozrejme porovnať s hotelom v Yazde, ale bol úplne postačujúci. Večer sme mali už iba program vo vlastnej réžii. Niektorí si zvolili prechádzku po okolí, iní oddych v hotelovej izbe.

Posledné ráno v Iráne sme sa schádzali na hotelovej recepcii jednak aj plní očakávaní, ale aj s myšlienkou, že je pred nami posledný deň. Tento deň sme celý strávili v hlavnom meste. Prvou zastávkou bola najdôležitejšia pamiatka mesta palácový komplex Golestan. Tento komplex bol postavený v 16.storočí Sáfíjovcami. Dynastia Kadžárovcov si zvolila za sídlo ríše práve mesto Tehran a tento palác. Následne tu mali sídlo ďalší panovníci. Na začiatku 20.storočia bol palácový komplex čiastočne zbúraný. Aj dnes tu môžete v pozadí vidieť množstvo budov, ktoré svojou architektúrou nezapadajú do komplexu.

Náš deň začal prehliadkou námestia Azadi, na ktorom stojí veža Azadi, alebo teda Veža slobody. Tento monument predstavuje Irán ako krajinu, v ktorej stále sloboda chýba. Je teda stelesnením túžby iránskeho ľudu. Veža je bielo-tyrkysovej farby. Bola postavená v roku 1971 na počesť 2500 výročia založenia Achajmenovskej ríše Kýrom Veľkým. Je vysoká 45 m a obložená bielym mramorom. Pod vežou je aj malé múzeum.

Najznámejšou pamiatkou hlavného mesta je šáhov palác nazývaný aj Golestan. Palác má štvorcový pôdorys. Uprostred nájdeme fontánu so záhradou. Po obvodoch je viacero palácov. Môžete sa tu pokochať vystaveným mramorovým trónom, residenciou Karima Khana, palácom Abyaz, háremom. Vo vnútri nájdete viacero siení – briliantovú, zrkadlovú, slonovinovú a aj sieň s porceláno z rôznych kútov sveta. Celý komplex je samozrejme múzeom so stálou expozíciou. Vnútorné priestory do veľkej miery pripomínajú zariadenie iných šlachtických sídel aj v Európe.

Po návšteve paláca sme smerovali do najväčšieho bazáru v Tehrane Reza Great Pazar, kde sme mali možnosť ešte nakúpiť posledné suveníry. Bodkou za našou púťou po Tehrane bol obed v 5-hviezdičkovom hoteli, kde sme mali možnosť ochutnať prepelicu a varený jazyk. Poobedie a podvečer sme mali voľný program.

Niektorí z nás sa vydali do jedného z množstva múzeí ako napr. Iránske národné múzeum, Národné múzeum islamskej revolúcie, Múzeum šperkov, Múzeum kobercov, Múzeum súčasného umenia alebo Tehránske antropologické múzeum. Iní si pozreli najvyššiu vežu Iránu Vežu Milad postavenú v roku 2008. Mohli sme si ešte pozrieť aj palác Niavaran alebo palác Saadabad. Ak mal niekto chuť na trocha odpočinku mohol zavítať do niektorého z tehránskych parkov.

Ja som ešte na poslednú chvíľu vyrazila do ulíc užiť si atmosféru 10 tisícového mesta. Na prechádzke som natrafila na TFC (Tehran fried chicken), miestnu obdobu KFC. Aj v Iráne nájdete fast foody ako unás, aj keď miestne reštaurácie ich po všetkých stránkach predčia. Posledné riály som minula na držiak na servítky s iránskymi ornamentmi. V obchodíku, kde som ho kúpila ma milo prekvapila predavačka so svojou vysokou úrovňou angličtiny. Dohovoriť sa po anglicky nie je úplne 100 %-né, ale vždy sa niekto nájde, kto ju ovláda a rád vám pomôže. Nie je však na škodu sa naučiť zopár základných slov v perštine.

Nahliadla som do supermarketu, ktorý by bol úplne identický ako tie naše odmysliac si perštinu a pokladníčky so zahalenými vlasami. Možno sa ešte pýtate ako tu žijú ženy? Nestrannému pozorovateľovi sa javí, že úplne identicky ako u nás. Pracujú, voľne sa pohybujú po meste, šoférujú. Nie sú obmedzované, akurát teda miestna móda je odlišná. Nechýba však množstvo butikov na uliciach miest, ktoré ponúkajú množstvo oblečenia aj pre ženy. Miestna móda nie je fádna a Iránky sa naozaj vedia pekne a vkusne obliecť. Čo som si teda ešte musela na takejto ulici kúpiť bola šatka. Zopár posledných fotiek miestnej zastávky MHD, telefónnej búdky a života na ulici…

Tehran je obrovské mesto, kde Vám nestačí ani mesiac na jeho spoznanie. Keďže času už nebolo na zvyš a pomaly sa blížil čas odchodu, podvečer sme sa všetci plní dojmov a so smútkom na tvári utiahli do svojich hotelových izieb pobaliť si kufre. Slnko sa postupne strácalo a Tehran sa ukladalo na spánok. Horúčava o pár stupňov poľavila a mesto o trocha stíchlo. Ťažko sa spí plní toľkých dojmov, no bolo nevyhnutné si troška oddýchnuť.

Budík sa ozval uprostred noci a to bol signál, že sa s Perziou už musím rozlúčiť. Posledná cesta naším žltým autobusom, ktorý nás verne sprevádzal po celej krajine, po tehránskych uliciach, keď sa ešte snažíte vryť si do pamäti aspoň nejaké záchytné body, aby ste mohli neskôr spomínať „Tu som bol“. Po vyše hodinke sme už vystupovali na Tehránskom letisku Imáma Chomejního a boli pripravní na všetky úkony, ktoré sa na letisku robia. Pred odletom bola ešte chvíľa času naposledy sa priam detskými očami pokochať černookými Iránkami a touto bájnou krajinou, ktorá sa oknami letiskovej haly ešte spala. Po prílete do Európy má človek pocit, akoby ani nikde nebol a to všetko čo v Iráne zažil a videl, bol iba sen. Celá bájna Perzia sa v Istanbule už premenila na jeden z príbehov krásnej Šahrazád.

Po 9 neuveriteľných dňoch sedíte doma v strednej Európe a počúvate v televízií skloňovať Tehrán. Názov, ktorý tak často počujeme vo večerných správach, že máme z neho všetci strach. Zábery, ktoré nehovoria vôbec nič o skutočnom Tehrane a Iráne. Zamýšľate sa, či je to naozaj ten Tehran a tá krajina, kde vás zastavovali miestni a zvedavo sa pýtali, odkiaľ ste a keď sa opýtať nevedeli, tak sa aspoň usmiali a podali vám ruku? Je to tá krajina, kde majú všetci všade koberce a všetci vedia ako ich vyrobiť? Je to tam, kde sú mešity obrovské modro-tyrkysovo- žlto- ružové a vo vnútri ešte sklené s hrajúcimi sa deťmi? Tam sa so západom slnka zaplnia všetky parky dekami, hrncami a taniermi?

V tom Tehrane v bazári rozvoniava korenie všetkého druhu, pistácie sa sypú z vriec a zmrzlina vyzerá ako slíže do nedeľnajšej polievky? Jedia tam všetci bielo-žltú ryžu a kebab na 100 spôsobov? Na uliciach tam je čisto a v mestách je kopa parkov a kvetov? Tam sú vyschnuté rieky, nad ktorými sú postavené mosty, aké svet nevidel? A ženy tam chodia zahalené do všemožných farieb? Majú tam miesto KFC TFC? Sú tam všetky autá biele, sivé a čierne? Poznajú tam Perskú ríšu? Majú tam 3 kalendáre a na to, aby zistili aký je dátum musia pozrieť do appky? Vedia tam, kto je Imám Chomejní?

Z toho, čo vidíte u nás vo videách, nedostanete odpoveď ani na jednu otázku. U nás sa o Iráne nevie vôbec nič a aj naše predstavy o ňom sú úplne pokrivené. Kde tu sa zjaví článok od nejakého cestovateľa, ktorý vám priblíži iránsku realitu, no je to hľadanie ihly v kope sena na internete. A tak pre nás Irán už po stáročia zostáva jednou veľkou hádankou, o ktorej máme iba negatívne informácie. Bohužiaľ. No ako to býva, opak je pravdou.

Nezabúdajte, že Irán je bájnou Perziou naďalej. Ukrýva sa pred svetom a žije si vo svojej vlastnej galaxii ctiac si veľkolepú históriu, skláňajúc sa pred islamom a vážiac si každého zvedavca, ktorý chce na malú chvíľku byť súčasťou tohto sveta. S radosťou vás v ňom príjme a ukáže vám niečo, čo je iba v rozprávkach. Je to akoby ste sa stali súčasťou rozprávok, ktoré ste ako dieťa čítali. Z ničoho nič ste vy ten, čo objavuje krásu perských palácov, žasne nad veľkosťou perských záhrad, objavuje staré cesty karaván, putuje púšťou, hľadá najbližšiu studničku s vodou a stojí na miestach, kde žili v časoch dávno minulých Xerxes, Dareios a Kýros. Odtiaľto pritiahli do Európy a dali vedieť o svojej civilizácii. Aj vďaka nim vieme, že Perzia bola mocnou a vyspelou ríšou a dnes je modernou krajinou.

Ak ste sa aspoň raz zamysleli nad pojmom Orient a zdal sa vám lákavým, ak by ste sa aspoň raz chceli ocitnúť v rozprávke a predovšetkým ak ste ten typ človeka, ktorý rád pravdu odhaľuje a nemá strach, otvorte si na internete stránku Qatar airways (alebo Turkish airlines, Pegas …) do vyhľadávača zadajte IKA² v termíne, ktorý vám vyhovuje a rozprávka môže začať. Najdôležitejšie je nenechať sa odhovoriť správami o situácii v krajine, ktoré sa dostanú do našich médií. Takmer vždy je realita iná. Irán nie je to, čo si myslíte, kým ste tam neboli. Je oveľa viac, a práve tam pochopíte, že svet funguje inak a to, čo má v nás vyvolať strach, žiaden strach nebudí…naopak je nesmiernym prekvapením. Dnes hľadiac na malý perský koberec na svojom stole a Háfezovym Divánom v ruke som šťastná, že som túto nesmierne obohacujúcu krajinu navštívila a s istotou viem, že to, čo sa u nás „neodporúča navštíviť“, nielenže stojí za to, ale prekoná všetky očakávania a predstavy.

1 Parsian Kowsar Hotel, Valiasr Street Above Valiasr Square Shahid Mullaei Coy N. 21, Tehran

2Imam Khomeini International Airport Tehran