Esfahan sa nachádza v nadmorskej výške asi 1500 m.n.m. v pohorí Zagros. Má asi 1,6 milióna obyvateľov a je centrom rovnomennej provincie. Mesto je známe rafinérkou, výrobou vlny, bavlny, hodvábu a brokátu. V jeho okolí sa pestuje obilie a tabak. Toto mesto malo veľký význam už v minulosti počas obdobia vlády Sásánovcov. Mohamed Reza Pahlavi¹ sa podujal na prestavbu mesta.

If you are interested in Iran and the Balkans, you will also find us here.

Cesta do Esfahanu trvala asi 4 hodiny (320 km), teda menej ako zo Shirazu do Yazdu, kde to bolo 450 km. Teda nám ostal ešte čas na prehliadku a zoznámenie sa s mestom. Toto mesto mi padlo do oka na prvý pohľad. V prvom rade to bolo najväčšie mesto, ktoré som do tej doby v Iráne videla. Mesto sa mi zdalo podstatne zelenšie ako ostatné. Cez mesto preteká rieka Zayandeh, tá je však vyschnutá a objavuje sa iba v zime (boli tu dokonca zaparkované aj vodné bicykle). To mu však neuberá na kráse. Okolo rieky sú parky, ihriská a športoviská. Mesto je moderné a odhliadnuc od oblečenia miestnych žien nemáte ani najmenej pocit, že sa nachádzate na Strednom východe.

Po ceste sme samozrejme vyhladli, teda naša prvá zastávka bola obed. Na obed sme mali cestoviny s teľacím mäsom, kuracie s omáčkou s vlašských orechou and kuftu – gulička z mletého mäsa. Prekrásny bol interiér reštaurácie, v ktorom opäť prevládali modrá a biela. Steny boli pomaľované obrazmi a uprostred bola opäť fontána. Po uhasení smädu a hladu to mohlo opäť začať…nové prostredie, ďalšia kapitola rozprávky. Hor sa do spoznávania tohto mesta!

Po obede sme troška zabŕdli aj do kultúry. Po dobrom obede sa totiž žiadala káva. Ocitli sme sa v kaviarni. Po obede dobre padol velikánsky koláč chuťou podobný našej bábovke veľký ako polovica taniera a citronáda. V tejto kaviarni sme však mohli počuť ukážku typickej iránskej hudby.

Esfahan je slávny hlavne vďaka jednej svojej pamiatke a to je 2.najväčšie námestie na svete – Naqsh – e Jahan. V preklade jeho názov znamená „polovica sveta“. Má takmer 90 000 m2, dĺžku 560 m a šírku 160 m. V roku 1598 sem preniesol svoje sídlo šáh Abbás a vystaval tu toto námestie. Námestie je obkolesené bazárom, uprostred sa nachádza fontána. Celé námestie je popretkávané cestičkami a chodníkmi. Priestor samozrejme dotvára zeleň, trávnik, kvety a upravené tuje. Prv než sme vstúpili na toto námestie sme zabočili na rohu námestia do obchodu s kobercami. Navštíviť Perziu a nedozvedieť sa niečo o kobercoch príp. si nechytiť pravý kvalitný perský koberec, je akoby ste v Perzii ani neboli.

Vstúpili sme teda do predajne, kde sa na nás z každej strany rynuli hromady kobercov. Koberce na podlahe, na stenách, visiace zo stropu, na dverách. Všetky prekrásne. Majiteľ obchodíku si pre nás pripravil malú prezentáciu. Oboznámil nás s výrobou kobercov, vzormi, materiálmi, farbami. Ukázal nám 2 identické koberce, pričom vek staršieho bol 100 rokov a mladšieho pár mesiacov. Oba vyzerali úplne identicky. Tajomstvo perských kobercov je v tom, že sú 100 % prírodné. Vyrábajú sa ručne z hodvábu a bavlny. Farbia sa iba prírodnými farbivami. Už len ich hrúbka a jemnosť je neporovnateľná s kobercami, ktoré kupujeme doma. V Iráne sa koberce bežne používajú aj na stoličky a stoly. Cena perského koberca z hodvábu je asi 160 eur za rozmer našej rohožky. No oplatí sa…určite Vás prežije.

Nič netušiac po opustení tohto obchodu sa po pár krokoch pred nami otvorilo toto obrovské námestie. Už počas týchto poobedných hodín bolo plné ľudí. V tieni sa usádzali Iránci, ktorí sem prišli vychutnať si svoju večeru. Každý kúsok trávnika sa postupne zapĺňal dekami a piknikujúcimi rodinami. Niektoré z nich si v hrcoch priniesli svoju večeru. Samozrejme nechýbali taniere, poháre a príbor. Nikomu nevadilo, že jedia na tráve v poloľahu. S klesajúcim slnkom sa trávnik zapĺňal viac a viac. Deti si krátili chvíľu bicyklovaním, hrami a kúpaním sa vo fontáne. Na jej okraji posedávali mamy, ktoré sa krátili čas rozhovormi s inými mamami strážiac svoje ratolesti vo vode.

Najvýznamnejšími pamiatkami na tomto námestí sú palác Ali Qapu, mešita Sheikh Lotfollah a mešita Imam nazývaná aj Šáhova mešita. Všetky tieto pamiatky dopĺňajú charakter tohto námestia a rozbýjajú monotónnosť bazáru. Prvou pamiatkou, kam naše kroky smerovali, bol palác Ali Qapu.

Tento palác bol sídlom vladárov dynastie Safíjovcov. Bol postavená šáhom Abbásom I. v 17.storočí. Má 6 poschodí. V preklade jeho názov znamená veľká brána. Palác slúžil na prijímanie návštev a šáh tu oslavoval aj Nowruz, teda iránsky nový rok. V paláci môžete vidieť nástenné maľby so zvieracími a rastlinnými motívmi a dvere s typickými vitrážami. Súčasťou paláca je aj terasa, odkiaľ je výhľad na celé námestie. V čase našej návštevy miesto praskalo vo švíkoch vďaka počtu turistov. Boli to však poväčšinou miestni. Každý chce mať zachytené námestie práve z tejto terasy. Šáh z tejto terasy pozoroval aj vodné pólo, vojenské manévre a jazdecké preteky. Námestie bolo teda aj v minulosti centrom diania celého mesta s čulým ruchom.

Šáh Abbas I.² zohral dôležitú úlohu aj v súvislosti s 2 mešitami, ktoré sú súčasťou námestia. Priamo oproti palácu sa nachádza mešita Sheikh Lotfollah. Ide o menšiu mešitu, ktorá bola súkromnou mešitou a slúžila potrebám šáha. Stavala sa 16 rokov. Mešitu zrekonštruoval v roku 1920 Reza Chán Pahláví³, ktorý vo všeobecnosti prispel k rozvoju architektúry v krajine.

Najkrajšou a najväčšou mešitou je však mešita Imám alebo Šáhova mešita. Vo všeobecnosti patrí k veľdielam iránskej architektúry. Po vstupe sa dostanete na nádvorie, ktoré na každej svetovej strane zdobí iwan⁴. Tak ako v každej mešite v Iráne aj tu sa môžete donekonečna kochať bohatou výzdobou. V jednom z iwanov si môžete overiť moc akustiky. Pokiaľ sa postavíte do jeho stredu a niečo poviete, ozvena Vaše slová znásobí niekoľkokrát. Táto mešita je po Shirázskej sklenej asi druhou najkrajšou, ktorú by som odporučila nevyhnechať.

Po podvečere strávenom na tomto magickom mieste sme sa išli ubytovať. Náš hotel⁵ sa nachádzal priamo pri rieke a jednom zo slávnych Esfahánskych mostov Si O Se Pol. Mosty na rieke sú ďalšou z dôležitých súčastí každého turistického itineráru. Väčšina bola postavená tiež šáhom Abbásom a sú to skvosty architektúry. Most Si O Se Pol je najväčším z 11 historických mostov na rieke. Je dlhý asi 300 m, má 2 poschodia, obe sú tvorené typickými arkádami, ktorých je spolu 33. Most je večer vysvietený a má neuveriteľnú atmosféru.

Po rýchlej hotelovej večeri zloženej z kuracieho kebabu a mojej iránskej kamarátky – bielo- žltej ryže zapitej iránskou variantou Coca Coly som sa vybrala užiť si práve atmosféru tohto mosta. Okrem slávneho námestia aj tento most je miesto, kde sa večer zíde asi celý Esfahán. V klenbách posedávajú rodiny, mladí ale aj starší. Deti sa veselo hrajú na každom možnom voľnom kúsku, teenageri so speváckymi ambíciami si skúšajú svoj talent v klenbách so skvelou akustikou. Často sa okolo nich zíde malé publikum, ktoré ich povzbudzuje.

Tí, čo sa na most nezmestia, pretože je tu naozaj plno, si vychutnávajú prechádzku pod ním v suchom koryte rieky. Voda, ktorá sem v zime pritečie, vyplní koryto na napriek tomu je rieka veľmi plytká. Predpokladám, že sa dá aj zavodnená bez problémov prebrodiť. Samozrejme ľudmi sa to hemžilo aj v parkoch pri rieke. Nikomu nevadilo, že už je dosť neskorá hodina. Irán akoby so západom slnka ožil. Ťažko sa táto atmosféra opúšťa, no únava robí svoje. Vydala som sa teda späť cez túto výkladnú skriňu života späť do hotela.

Hotel Parsian Suite bol 3 hviezdičkový hotel. Zo všetkých navštívených bol tento najmenej pekný. Bol zariadený starší nábytkom, s priestrannou kúpeľňou, klimatizáciou a Wifi. Teda úplne postačoval. Napriek tomu je toto mesto prvé v mojom osobnom zozname odporúčaní miest, ktoré je treba vidieť v Iráne.

Keď sa mi občas nechce ráno vstávať, spomeniem si vždy na ráno v Esfaháne. Miliónové mesto, ktoré bolo len pred chvíľkou plné života, je skoro ráno takmer prázdne a tiché. Ani by ste nepovedali, že je také veľké. Prekrásny pohľad sa mi nad týmto tichom ponúkol z balkóna. Oproti stáli majestátne 5000 metrov vysoké hory pieskovej farby, nad ktorými sa dvíhalo slnko. A bol čas na raňajky. Raňajky v hoteli boli bohaté a konečne som si pochutila na miestnych syroch a salámach.

Ďalšími pamätihodnosťami, za ktorými sme sa z hotela vydali bola katerdála Vank. Vank znamená v arménčine kláštor. Táto katedrála je kresťanskou katedrálou v arménskej časti mesta. Aj v Iráne žijú kresťania. Nie je to len moslimská krajina. Táto štvrť bola ráno podobne ako mesto takmer celá prázdna. Už na prvý pohľad si všimnete, že ste v lokalite inej kultúry. Túto katerdálu postavili v 16.storočí Arméni, ktorí sa tu usadili za vlády Abbása. Na dvore môžete nájsť hroby protestantov a ortodoxných kresťanov, múzeum a knižnicu. V múzeu sa dozviete históriu katerdály a Arménov v Esfaháne. Samotná katerdála je malá, noje veľmi vzácna pre svoje fresky. Všetky steny katedrály od podlahy až po strop sú zdobené ručne maľovanými výjavmi z Biblie. Hriech nevidieť.

Kúsok od katedrály sme sa po jej návšteve zastavili v miestnej kaviarničke. Kaviareň mala asi 4 stoly a celú sme ju zaplnili. Výnimočne som ochutnala kávu, keďže je v tejto klíme aj káva veľmi dôležitá. Zvýši krvný tlak, ktorý neustála horúčava znižuje. Čakajúc na ulici som ešte kúpila zopár pohľadníc od starej babičky, pre ktorú to bola asi jediná možnosť ako si zarobiť trocha peňazí.

Všetci sme zostali prekvapení, keď náš autobus zastavil v podzemnom kruhovom objazde, kde vo vonkajšom pruhu bez problémov zaparkoval. Neušili sme, kam ideme. Vyšli sme po schodoch a vida ho pred nami mešita Jameh (Piatková mešita). Ako som už spomínala piatkových mešít je v Iráne viac. Táto mešita bola čiastočne iná ako ostatné.

Chýbala tu typická výzdoba v niektorých častiach. Výzdobu tvorili iba reliéfy a štuková výzdoba na povrchu surových tehál. Jednoznačne tu prevažuje piesková a tehlová farba. Prvá mešita tu stála už v 8. storočí. Niektoré časti mešity vyzerali naozaj veľmi staro a odlišne od tradičných farebných výzdob. Za touto najstaršou časťou však už nájdete typické iwany aj s typickou výzdobou a nádvorím. Zaujímavosťou je aj podzemná modlitebňa. Na juho-západnom krídle začína veľký Esfahánsky bazár.

Touto pamiatkou naša prehliadka Esfahanu končila. Motajúc sa von z mesta sme ešte zastavili na foto pauzu pri moste Khaju. Tento most je kratší ako predchádzajúci, ale je rovnako rozprávkový. Nestíhala som sa čudovať, ako je možné aj z mosta urobiť pamiatku, na ktorú hľadíte s otvorenými ústami. To tie naše európske mosty sa majú ešte čo učiť. Peržania proste stavať vedeli. Krátka prechádzka po moste a jeho okolí a Esfahanu sme mohli povedať Bedrud (Dovidenia), čo som zamenila radšej za Be omide didar (Dúfam, že sa čoskoro uvidíme).

V Esfahane by sa dali stráviť dni ba možno aj mesiace. Narozdiel od Shirazu a Yazdu, ktoré by sme mohli nazvať vrámci iránsych pomerov ako menšie a komornejšie, Esfahan je cetrom perskej kultúry a života. Ak by ste chceli spoznať Perziu, nasať jej atmosféru a mali na to iba jeden deň, určite si vyberte Esfahan. Je proste perský. Má prekrásnu architektúru, čarovné zákutia, typické bazáry a obchodíky s kobercami, množstvo skvelých hotelov, hromadu zelene a parkov, milých ľudí a typický iránsky ruch….a okrem iránskej zmrzliny pripomínajúcej ryžu má aj točenú. Prejsť sa po vyschnutej rieke uprostred noci má tiež svoje zvláštne čaro a cestou si samozrejme nezabudnite kúpiť niečo v milióne obchodíkov a pouličných stánkov.

1Mohamed Reza Pahláví – v roku 1941 vyhnali Rusi a Briti, ktorí vtrhli do krajiny chána a dosadili na jeho miesto Mohameda Rezu Pahlávího.

2Abbás I. Veľký (1587 – 1629) – najvýznamnejší predstaviteľ Sáfijovskej ríše. Najvýznamnejším počinom vladárov tejto ríše boli boje proti Osmanom, ktorých napokon porazil Abbás I. Sídlom ustanovil príve Esfahan. Ríša zanikla v roku 1722, keď mesto dobyli Afgánci.

3Dejiny Iránu v skratke od 10.storočia – v období od 10. storočia sa územím Iránu prehnali prv turkické kmene, potom Seldžuci, Mongoli a Tamerlán. Každý z nich si tu dočasne založil svoju ríšu. V 13. storočí sa moci ujíma Sáfijovská dynastia, ktorá tu založí svoju ríšu. Najvýznamnejší z dynastie bol Abbás I. Veľký. Hlavnou úlohou dynastie bolo poraziť Seldžukov. Centrom ríše boloo mesto Esfahan. Túto dynastiu vystriedali dynastie Afšárovská a Kadžárovská v 17. storočí. Afšárovská dynastia nazývaná tiež dynastia Zand ustanovila svojim sídlom mesto Shiraz. Jej najvýznamnejším predstaviteľom bol Karim Khan, ktorý priniesol ríši prosperitu. Po nej nasledovala dynastia Kadžárovcov a jej najvýznamnejší predstaviteľ Aga Muhammad Khan. Aj napriek snahe Ruska a Británie o získanie si vplyvu nad Iránom, dynastia Kadžárovcov udržala suverenitu do roku 1925, teda Irán sa nestal európskou kolóniou. V rokoch 1905 – 1911 prepukla konštitučná revolúcia v krajine s cieľom obmedziť moc panovníka. Obdobie je charakteristické bojmi medzi parlamentom a šáhom. Moc si napokon uzurpoval Reza Chán, ktorý odstránil Kadžárovcov a založil dynastiu Pahláví. Počas svojej vlády sa snažil prikloniť k Nemecku. Vybudoval infraštruktúru, priemysel, prispel k rozšíreniu vzdelanosti, zmenil názov krajiny z pôvodnej Perzie na Irán. V roku 1941 vtrhnú do krajiny Rusi a Briti a vyženú Rezu Chána. Dosadia Muhammeda Rezu Pahlávího. V povojnovom období je významnou osobnosťou dejín Muhammad Mosaddek – predseda vlády. Znárodnil Anglo – iránsku ropnú spoločnosť, čím rozpútal prevrat. Británia a USA sa ho snažia zvrhnúť, uteká však do exilu. Podporovaný mocnosťami sa k moci vracia Muhammed Reza Pahláví, ktoý rajinu modernizuje. Jeho vládu odsudzuje a verejne proti nej vystupuje Ajátolláh Ruholláh Chomejní. Ostro vystupuje aj proti USA, kvôli čomu sa dostáva do väzenia a exilu. V roku 1977 začínajú protesty proti šáhovi a prozápadnej politike. O 2 roky neskôr sa vracia z exilu Chomejní. V referende sa Iránci vyslovia, že chcú islamskú vládu. Dňa 1. apríla 1979 oficiálne vzniká Iránska islamská republika, ukončuje sa spolupráca s USA a Európou. Dochádza k mnohým zmenám v štáte. Vedú ho duchovný vodca a prezident súčasne. Riadi sa zákonom šaría. Ženy sa opäť začali zahaľovať. 80 – te roky sa niesli v duchu Iránsko – irackej vojny. Saddám Husajn podporovaný USA a všetkými mocnosťami (aj Slovenskom) si chcel získať dominantné postavenie v celom regióne. Irán však podporuje svojich stúpencov v Bagdade. Boje sú ukončené v roku 1988, kedy Chomejní pristupuje na prímerie. O rok neskôr však tento významný vodca umiera. Po ňom nasleduje niekoľko menej významných vodcov. V roku 2005 sa zvyšuje napätie medzi USA a Iránom, dochádza k reštrikcii internetu, pripravujú sa jadrové programy.

4Iwan – je klenutá hala s jednou otvorenou stranou zo strany nádvoria. Je typický pre iránsku architektúru, odkiaľ ho prevzala aj arabská kultúra.

5Parsian Suite Hotel, Sichan, Aineh Khaneh, Esfahan