Istanbul Impression

Ísť do istanbulu nebol môj sen, bolo to skôr spontánne rozhodnutie. Po náročnom roku som si chcela dať povianočný darček v podobe 2 krátkych výletov v tesnom slede za sebou. Ten druhý bol práve do Istanbulu. Začiatok výletu bol sprevádzaný komplikáciami. Vďaka slovenským a maďarským železniciam sme zmeškali lietadlo. Našťastie sa podarilo rezervovať ďalšie letenky hneď na ďalšie ráno, tak nám výlet úplne neprepadol.

Ak sa chceš niečo nové naučiť, klikni SEM.

V Istanbule je časový posun 2 hodiny voči nášmu, takže na havalimani sabiha gokcen sme po 2 hodinovom lete prišli v podstate o 4 hodiny. Z prvého dňa nám ostalo ešte poobedie. Istanbul ma 4 letiská. My sme pristáli v ázijskej časti relatívne dosť ďaleko od centra mesta. Mesto je druhým najväčším v Európe. Má zhruba 15 miliónov obyvateľov. Letisko má dobre spojenie s mestom. Pravidelne chodia autobusy do časti Taksim.

Taksim je stále v Ázii. Vystúpili sme v uličke blízko námestia. Odtiaľto sme si ešte vzali taxík, ktorý išiel asi pol hodinu. Dopraviť sa z Taksimu do centra nie je ťažké, len musíte vedieť ako. Treba totiž ísť podzemnou lanovkou a potom elektrickou z Kabatasu na Sultanahmet. To sme ale vtedy nevedeli.
Pre Istanbul sú typické malé úzke uličky často aj do kopca. Autá vôjdu všade a u nás by sme asi riskovali, že autu sa niečo stane, no Turci sa príliš netrápia.

Náš hotel bol v jednej z takých uličiek. Išlo o viacposchodovu budovu s malou recepciou. Recepčný nám dokonca ako cenu útechy dal krajšiu izbu. Izba bola orientálne ladená a bola veľmi pekná. Po ubytovaní sa sme sa išli prejsť po okolí. Boli sme kúsok od centra.

Úplným centrom mesta sa považuje Sultanahmet. Je to námestie, kde je slávna Modrá mešita, chrám Hagia Sofia, obelisk a obchodíky. Toto námestie bolo v minulosti cirkom.

V blízkosti tohto námestia sme sa najedli. Čo iné si dať v Turecku ako kebab, ale taký pravý. Adana kebab a k tomu všade prítomný čierny čaj. Kebab je v Turecku niečo iné ako u nás. Vonku sa už zotmelo a tieto 2 významné stavby sme videli už iba vysvietené a zatvorené. Začalo aj fúkať, tak sa náš prvý kontakt obmedzil na pár fotiek a hajde naspäť do hotela. Po stresoch z predchádzajúceho dňa som dúfala, že zaspím rýchlo no opak bol pravdou. Jet lag je jet lag a kým si telo nepovedalo, že teraz treba spať, tak som pozerala na strop. Samozrejme ranné vstávanie o 11 bolo normálne a večer o 10 sa ešte nespalo.

Druhý deň sme chceli vidieť to, čo sme však videli iba po tme. Sultanahmet Meydani – najvýznamnejšie námestie celého mesta navštívi asi každý turista. Aj v zime ich tu bolo zopár. Dominantou námestia je obrovitánska Modrá mešita. Vstup bol bezplatný. Mešita je krásna a obrovská. Zvnútra je bohato zdobená a podľa môjho názoru na európskom kontinente najkrajšia. Keď cez ňu prejdete a výjdete na druhej strane hneď oproti je rovnako obrovská Hagia Sofia – Chrám božej múdrosti. Ide o byzantskú stavbu prestavanú na mešitu. Na vstup sme čakali asi pol hodinu a vstupné 25 eur vzhľadom k dĺžke prehliadky (max. 20 minút keď si urobíte 100 fotiek cestou) bolo prehnané. Bola síce pekná, ale nie za toľko peňazí. Radšej som ich obetovala do salepu – sladký teplý nápoj podobný krupici. Môžete ich investovať aj do praclíkov, ktorými sa hemží mesto.

Pri pokladni si môžete kúpiť aj lístok do Topkapi – sultánov palác. My sme si Topkapi nechali na ďalšiu príležitosť. Istanbul totiž asi musíte vidieť viackrát. Poobede sme sa ešte pobrali pozrieť si Malú Hagiu Sofiu, ktorá sa nachádza bližšie smerom k moru. Dnu nás nepustili, keďže bol čas vyhradený pre mužov. Cestou sme si však pozreli Mešitu Sokol Ahmet pašu, ktorý bol pôvodom z Bosny a Hercegoviny. Na potulkách mestom sme narazili aj na jednu z cistern – Filoxenovu, ktoré boli významným zdrojom vody v minulosti. Najkrajšia je Cisterna Bazilika, no my sme boli v inej. Je to zaujímavá pamiatka. Večery v Istanbule sa najlepšie trávia v cukrárňach, ktorých je tu kopa a zákuskov od výmyslu sveta tiež. K zákusku patrí pravý turecký čaj.

Ďalšie ráno sme zakotvili v časti Cemberlitas. Skoré raňajky o 11:00 kúsok od Veľkého bazáru s výhľadom na Beyazitovu mešitu boli priam idilické aj napriek tomu, že vonku bolo troška chladno. Po raňajkách už šup do obrovského bazáru. Tento bazár mal v podstate identickú atmosféru ako tie v Iráne. Už je to orient. Rovnako tu kúpite všeličo a Turci sú veľmi milí, takže nebudete mať pocit, že vám chcú nanútiť všetko. Strávili sme tu pár hodín, kúpili zopár suvenírov a pokračovali v prechádzke.

Keďže deň bol slnečný a príjemny bol by hriech nepozrieť si more. Neskoré poobedie sme trávili na slnečných lúčoch hneď na brehu Marmarského mora. Západ slnka nás pomaly už posielal domov. Keď má človek okolo seba veľa neznámeho, nikdy ho to neťahá do postele a najradšej by stále objavoval. Jednom z objavných ciest bolo ešte námestie Taksim, ktoré sme si išli obzrieť, aby sme vedeli ako sa dostať na letisko. Na tomto námestí okrem obrovskej mešity stojí aj ortodoxný kostol. Po západe slnka je celé námestie krásne vysvietené. Náš čas v Istanbule vypršal a ďalší deň sme už museli opäť na Sabiha Gokcen Havalimani a späť do strednej Európy. Viedenským šniclom na jeho tradičnom mieste na baggage claim na Schwechate náš mikro výlet do Orientu skončil.

Viete ono ten Orient je vždy akoby ste tam ani neboli. Vyberú vás z nejakého prostredia a vhodia úplne niekde inam, kde je toľko podnetov, že máte pocit, že ani celý život vám nebude stačiť na jeho pochopenie. Istanbul je brána do tohto čarovného Šeherezádinho sveta. Už pri odchode nám bolo jasné, že sa sem opäť vrátime. Je tam ešte toľko vecí, ktoré sme nevideli…a možno aj naschvál, aby bol dôvod sa vrátiť.

Istanbul je obrovský a je neskutočný. Európsky a orientálny. Turecký a medzinárodný. Moderný a starodávny. Nedá sa o ňom písať, pretože ani neviem čo napísať. Treba sa tam vracať, aby som ho pochopila. Má neskutočnú moc a je tajomný. Dúfam teda, že pri najbližšej návšteve ho pochopím viac a objavím jeho múzu. Potom napíšem aj vám viac…no zatiaľ len to, že ak vás čo i len raz v živote napadlo ísť sa tam pozrieť, tak to bolo presne to volanie istanbulskej sirény, ktorá vás svojim hlasom začala vábiť. Netreba sa jej vzpierať, lebo je silnejšia, tým si buďte istí.