Vlora Impression

Vlora – je 80 000 mesto v južnom Albánsku asi 120 km od Draču. Toto mesto je historicky veľmi staré a bolo už od starveku obývané Grékmi. Grécka menšina tu existuje do dnes, no štátom bohužiaľ nie je uznaná za menšinu vďaka grécko – albánskym sporom. V 90 – tych rokoch bolo mesto považované za najnebezpečnejšie mesto z dôvodu vysokej kriminality. Sídlilo tu množstvo kriminálnych uskupení. Dnes je toto mesto úplne bezpečné a ako celá krajina otvára sa turistom, ktorí ho pomaly objavujú.

Ak ťa zaujíma Balkán, chceš sa podeliť alebo dozvedieť viac, nájdeš nás aj tu.

Na výlet do Vlory sme sa kvôli veľkej vzdialenosti odhodlávali viac dní. Auto sa nám pri cenách 2 eur za liter benzínu prenajať nechcelo a ostávala nám iba miestna doprava. Privstali sme si teda a okolo 8 hodiny ráno sme už pochodovali cez promenádu, ktorá sa práve prebúdzala, k autobusovej stanici Plepa v mestečku Drač.

Cestovanie v Albánsku je vždy adrenalín, ale v konečnom dôsledku porovnajúc si ho s cestovaním inde, je fajn. Na stanici bolo viac autobusov ako ľudí. V Albánsku máte problém ten, že autobusy sú vždy (pokiaľ viete odkiaľ odchádzajú) len neviete, kedy odídu a kedy dorazia do cieľovej destinácie. Na rozdiel od Británie, kde na letisku sú ľudia a žiadne autobusy a v podstate rovnako neviete kedy odídete a dorazíte.

Vďaka bohu hneď prvý zo zaparkovaných mikrobusov išiel aj cez Vloru. Sympatický šofér predtým než sme odišli stihol porozprávať celý svoj životopis a samozrejme nesmeli chýbať otázky ako „Cilat janë rrogat në Sllovaki? Sa kushton një apartament apo një shtëpi? Si është jeta atje? …..(Aké sú platy na Slovensku? Koľko stojí byt alebo dom? Aký je tam život?). Toto sú štandardné otázky, ktoré v Albánsku zodpoviete niekoľkokrát. Postupne sa náš mikrobus naplnil a šup ho na diaľnicu. Cestujúci boli okrem nás ešte 2 indickí turisti a starší miestni ľudia, ktorí boli všetci zvedaví odkiaľ sme a kam ideme. Typické debaty v dopravných prostriedkoch u nás pred 50 rokmi.

Ďalšou srandou počas cestovania v Albánsku je, že nikdy neviete, čo sa cestou stane. Rútili sme sa po diaľnici a odrazu sme zabočili do pneuservisu, kde šofér vyskočil, prehodil pár slov s miestnymi, zas naskočil a išli sme ďalej. O pár minút opäť brzdíme. Tentoraz to bola benzínka. Akonáhle sme zastali bolo nám oznámené, aby sme zaplatili za cestu (6 eur za 120 km), pretože je treba natankovať. Vyzbierali sa peniaze, mikrobus sa nakŕmil a šup ďalej. Vláda v krajine investovala do výstavby novej diaľnice, ktorá skracuje vzdialenosti medzi mestami. Po nej sa viete veľmi rýchlo prepraviť. Už sa na návestiach začalo opakovať Vlora a vedeli sme, že už sme blízko. Ale opäť brzdenie a odbočka. Teraz sme zastavili na fajčiarsku pauzu kúsok od Vlory pri motoreste. Tí, čo išli až do Sarandy, sa mohli občerstviť a tí, čo sme išli do Vlory, sme boli premiestnení do taxíka, ktorý nás vzal do mesta.

Na jednej strane prekvapene, no na druhej strane v pohode sme zmenili dopravný prostriedok a už sme sa viezli ďalej v osobnom aute so starším taxikárom, ktorý určite nebol taxikár, ale kamarát šoféra, a Albánkou v rokoch, ktorá sa celú cestu (asi 20 minút) do mesta sťažovala na šoféra autobusu. Po pár minútach sme zistili, že Durim – pán taxikár – hovorí asi 4 svetovými jazykmi a nie je to nejaký vo svete stratený exemplár.

Rozhorčenú pani sme vyložili ani neviem kde a my sme vystúpili v centre mesta pri pomníku nezávislosti. Prvé dojmy z mesta Vlora nie sú dobré. Mesto je v celku veľmi zaostalé, asi najzaostalejšie aké som kedy videla v Albánsku. Chýbajú chodníky, domy sú v žalostnom stave, chaos a neporiadok ovláda mesto. Pozitívum nechýbala zeleň. S Durimom sme sa dohodli, že sa poobede stretneme na tom istom mieste, kde nás vyložil a odvezie nás späť do Draču. Podľa bedekra hneď pri pomníku mala byť stanica autobusov a keby tam naozaj bola, nevolíme túto možnosť, lenže celé okolie pomníka je rozkopané a prerába sa.

Pomník nezávislosti – Monumenti i Pavarësisë je súsošie viacerých hrdinov držiacich albánsku vlajku. Albánsko vyhlásilo nezávislosť od Osmanskej ríše v roku 1912 a toto mesto bolo dôležitým dejiskom rôznych historických udalostí. Celé námestie nezávislosti však prechádza rekonštrukciou, teda mohli sme sa tu akurát brodiť cez štrk, kamene a rozbité chodníky. Na tomto námestí bola prvý krát vztýčená albánska vlajka a dnes tu veje tiež. Námestie z veľkej časti pokrývajú stromy. Bude tu pekný park po dokončení prestavby. Medzi stromami sa nachádza ešte jedna významná pamiatka hrob Ismaila Qemala, ktorý sa pričinil o albánsku nezávislosť a bol v čele jej vlády.

Keďže vonku boli typické júlové horúčavy, v tieni stromov sme si zjedli desiatu a pobrali sa smerom k centru. Okrem nás sa tu zoskupovali dôchodcovia, ktorí tu preberali aktuálne správy alebo sa venovali hrám. Centrum je iba pár krokov na sever. V centre sme mali vyhliadnutú pešiu zónu a 2 múzeá. Pešia zóna je iba jedna malinká ulička, ktorá je zrekonštruovaná a malé námestie s 2 múzeami. V tejto uličke môžete vidieť miestnu architektúru zo začiatku 20. storočia. Je tu zopár barov a reštaurácií. Dajú sa kúpiť aj suveníry. Škoda, že toho nie je viac. Z bočnej strany sme objavili Etnografické múzeum.

Etnografické múzeum bolo prázdne no po vstupe cez vchod nám hneď pribehla naproti zamestnankyňa, ktorá nám so všetkým záujmom urobila výklad k expozícii. Albánske etnografické múzeá sa mi obzvlásť páčia. Nazriete tu do pôvodnej architektúry a zvykov miestnych ľudí. Sú väčšinou malé, ale vždy mám z nich dobrý pocit. Nevýhodou je, že je potrebné vedieť po albánsky, keďže táto milá pani nevedela ani slovo po anglicky. Návšteva múzea trvala asi 40 minút. Vstupné bolo okolo 1 eura. Predpokladám, že sme v ten deň boli asi najväčšou atrakciou tohto múzea. Turisti zo Slovenska tam často nechodia.

Priamo oproti je Archeologické múzeum. To bol rovnako vymreté, no personál nebol už vôbec taký prívetivý ako pred chvíľou v múzeu cez ulicu. Albánsko je bohaté na archeologické nálezy. Vo Vlore je možné navštíviť aj vykopávky antického mesta Aulona a boli by sme sa radi dozvedeli niečo viac, no nebol nikto, kto by nám dejiny predostrel s takým nadšením ako pani oproti. Nabudúce ju na chvíľu odtiaľ vezmem.

Múzeá sme teda odbavili za zhruba hodinu. Ostala nám ešte jedna slávna mešita Xhamia e Muradies – Muradova mešita. Je to jedna z najstarších mešít postavená v roku 1542. Naposledy keď som tu bola som sa dnu nedostala, bohužiaľ sa nám to nepodarilo ani teraz. Prišli sme v čase, keď bola v mešite modlitba pre mužov. Ženy museli čakať asi pol hodinu. Nakukli sme teda, no nečakali. Mešity v Albánsku sú v porovnaní s Iránom podstatne menej zdobené a veriacich je tu máličko.

Pri centre je v bočnej uličke ešte jedna mešita Xhamia e Neshat Pashait nazývaná aj Červená mešita. Dostať sa k mešite nie je ťažké, no musíte prejsť cez uličku, v ktorej Vám nie je všetko jedno. Hotová katastrofa. Mešita je pekná, akurát sa v nej upratovalo. Zvnútra bola iba vymaľovaná na bielo s červenými kobercami a policou s koránmi.

Unavení horúčavou a vysmädnutí sme zhodnotili, že je najlepšie si dať obed. Vybrali sme si penzión, kde mali skvelú chobotnicu. Najedli sme sa do sýtosti a zavolali Durima, ktorý nás opäť pri pomníku vyzdvihol a už sme aj fičali späť do Draču.

Vo Vlore určite nezabudnite na promenádu Uji i ftohtë pri mori. Je úplne nová s palmovou alejou. Ideálna na leňošenie na pláži. Okúpete sa aj na novej a starej pláži. Stará pláž končí lagúnou Narta. Z Vlory môžete podniknúť kúpacie výlety na polostrov Karaburun a ostrov Sazan. Všade Vás čaká prekrásna príroda a skvelé kúpanie. Množstvo turistov vyhľadáva toto mesto práve kvôli kúpaniu. Mesto sa pomaly rozvíja. Je tu ešte kopa roboty. Charakter mesta je síce bezpečný no mesto by som nazvala z veľkej často zdevastované. Bohužiaľ minulosť ho dobehla. No postupne sa spamätáva a začína sa rozvíjať. Myslím, že Albánci chcú z Vlory vytvoriť lákavé mesto pre turistov. Plánuje sa tu aj výstavba letiska a na mnohých miestach je to naozaj jedno veľké stavenisko.

Ak sa do Vlory chcete vybrať, ešte chvíľočku počkajte a potom to bude naozaj pekný a príjemný zážitok. Cez deň strávite skvelý deň na pláži a večer si budete môcť posedieť v centre mesta na kávičke alebo sa priučiť niečomu z histórie. Vlora je taký pravý albánsky adrenalín. Tajomná, temná, niekde až hrozivá a ako vždy v Albánsku usmievavá a prívetivá. V Albánsku Vám nikto neublíži, musíte mu prísť na chuť tak ako aj Vlore. Myslím, že časom to bude skvelé miesto na dovolenku. Mirupafshim në të ardhmën.(Dovidenia v budúcnosti)