Biokovo – pán na Makarskej

Biokovo Impression

Biokovo – národný park týčiaci sa nad Makarskou, štíty vo výške nad 1000 m.n.m. a zmena klímy z prímorskej na vysokohorskú…to je v skratke Park prirode Biokovo. Tvoria ho borovicové lesy so stredomorskou faunou a flórou. Z veľkej časti samozrejme skaly. Do národného parku však nie je také jednoduché sa dostať. Musíte si vystáť radu.

Majestátne Biokovo

My sme vďaka bohu tento problém vyriešili objednaním si výletu cez miestnu cestovnú kanceláriu, ktorá mala vopred zajednaný vstup, teda čakanie pri vstupe trvalo iba pár minút. S radosťou sme si vydýchli, keď sme videli kolónu, ktorá čaká na vstup a potvrdili si našu voľbu.

Ak ťa zaujíma Balkán, nájdeš nás aj tu.

Cesta na Biokovo je naozaj pre odvážnych vodičov vedúca po mnohých serpentínach. Náš malý autobus sa vytrmácal po týchto serpentínach veľmi ladne akoby tam ani neboli. Ak v protismere stretnete akékoľvek ďalšie auto je problém…niekto to musí odcúvať. Naša prvá zastávka bola na výhliadke, kde nás pani delegátka pohostila domácou višnjevačou a porozprávala nám zopár úvodných slov o tomto národnom parku.

Ďalšia zastávka už bola na Skywalku, hypermodernej výhliadke zo skla na vrchole, ktorá svojou podobou pripomínala skôr vesmírne teleso a do panenskej prírody sa podľa môjho názoru nie veľmi hodila. Nazvala by som ju atrakciou pre turistov, ktorá nemá veľa spoločného s miestnou prírodou. Každý si samozrejme porobí čo najviac fotiek práve na tejto atrakcii, aj keď príroda navôkol bola oveľa väčšou atrakciou. Z tohto bodu štartujú aj rôzne safari tripy na jeepoch, ktoré sú tu zaparkované.

Skywalk

Potešilo ma, že sme sa dostali aj ďalej a mohli sme okúsiť Biokovo na vlastnej koži. Súčasťou nášho výletu bola aj malá túra na krásnu výhliadku, odkiaľ sme mali ako na dlani celú Makarsku rivijeru, ostrovy Brač, Hvar a polostrov Pelješac. Cesta viedla cez lesík po kamenistej cestičke, na ktorej sa občas vyskytli aj nejaké šišky. V diaľke našu cestu sledoval Sveti Jure – najvyšší vrch tohto parku, ktorý meria okolo 1700 m.n.m..

Na Biokovo sa ročne vydá množstvo turistov. Nájdete tu množstvo turistických chodníčkov. Biokovské štíty sa nielen vypínajú k nebesám, ale je tu aj asi 400 jaskýň a aj tzv. jama ledenica, teda krasový útvar, ktorý je neustále pokrytý ľadom a snehom. Tento fakt sa využíval hlavne v minulosti, keď ľudia z Biokova obchodovali s ľadom, ktorý nosili v kockách dolu ľuďom do miest a dedín v dobách, keď ešte neexistovali chladničky.

Zaujímavá je však história. Biokovo bolo obývané ešte v dobách, kedy neexistovalo písmo. Ľudia veľmi rýchlo pochopili výhody Biokova a začali využívať úrodné políčka a stavať si tu svoje obydlia. Na začiatku 20. storočia tu žilo asi 600 pastierov. Ľudia sa tu venovali chovu dobytka, pastierstvu a pestovaniu plodín. Biokovo bolo zdrojom obživy pre celý kraj. Možno sa pýtate odkiaľ mali vodu? Voda sa tu udržiavala vďaka nepriepustnému podložiu hliny. Tá sa potom využívala na napojenie dobytka.

Hory vedia byť aj neľútostné

Zlom nastal v roku 1962, keď túto oblasť zasiahlo silné zemetrasenie, ktoré zničilo mestá a dediny pod horami. O príbitky a o dobytok prišli aj obyvatelia Biokova. Príroda ich takpovediac prinútila z hôr, ktoré boli ich domovom, zostúpiť na pobrežie a začať si hľadať nový zdroj obživy….a tak sa začala turistická tradícia v tejto časti Jadranu.

Obyvatelia od vlády dostávali príspevky na nový štart po zemetrasení, začali sa stavať hotely a ľudia pozabudli na to, čomu sa venovali a museli sa naučiť, ako robiť biznis s turistami. Biokovo spustlo. Dnes tu už nik nežije, no sú tendencie sa sem vrátiť. Ešte aj dnes tu môžete v dolinkách nájsť malé kamenné domčeky obkolesené políčkami. Ľudia opät objavujú moc a čaro Biokova, keď už sú nasýtení turizmom. Samozrejme turizmus už dosiahol až sem, ale stále je to výborné útočisko a zdroj obživy.

Postupne sa na Biokovo vracia život a ľudia sa začínajú opäť venovať chovu dobytka

Je úžasné na obed sa čvachtať v Jadrane a piecť sa na 40 stupňovom slnku a za pár hodín sa prechádzať s batohom v turistických topánkach na horských cestičkách a pozorovať vysokohorskú zver. Neodporúča sa sem chodiť na turistiku, keď je príliš horúco, pretože bohužiaľ sú prípady, kedy takéto návštevy dopadli tragicky. Treba vždy myslieť na to, že tu nie je voda a veru horúco vie byť aj tu. Teda do Biokova radšej opatrne a turistiku určite zvážte a nezabúdajte na dostatok tekutín.

Výhľad z Biokova

Na Biokove nájdete aj malú botanickú záhradu a niekoľko usadlostí a kostolíkov. Je to naozaj prekrásne miesto na turistiku. Niekedy postačuje iba pohľad z pláže a o jeho majestátnosti každý prestane pochybovať. Je krásnou ukážkou sily prírody, a preto si ho treba ctiť a správať sa k nemu pokorne….tí, čo tak neurobili, tých si Biokovo vzalo k sebe.