Berat Impression

„Berat? Tam sme ešte neboli a vraj je veľmi pekný!“ A už sme aj išli. Berat sa nachádza vo vnútrozemí Albánska, južne od Durres. Je to moderné centrum celej bashkie¹ ležiace na rieke Osum.

Berat – kresťanská časť Gorica

Ak ťa zaujíma Berat, máš otázky alebo sa chceš len podeliť, nájdeš nás aj tu.

Z mesta je krásny výhľad na pohorie Tomorri. Každoročne sa na jeho vrchu koná festival organizovaný bektašijským rádom², ktorý ho považuje za posvätnú. Toto mesto je nazývané aj „qyteti i një mbi një dritarëve„³ pre svoju kompletne zachovanú moslimskú čast Mangalem s typickou architektúrou. V meste nájdete aj citadelu, kresťanskú štvrť, univerzitu a množstvo iného.

Berat – mesto tisícich okien

Skoro ráno sme už stepovali pri hoteli, kde nás mal vyzdvihnúť autobusík s turistami. Tentokrát sme mali slovenskú spoločnosť. Výlety s turistami majú svoje čaro. Niektorí sú menej komunikatívni a radšej sú nalepení na svojom fotoaparáte, cez ktorý pozorujú krajinu okolo, iní si čas krátia diskutovaním s ostatnými turistami. Na takéhoto veľmi zhovorčivého pána sme natrafili aj my. Počas zhruba dvojhodinovej cesty sme sa dozvedeli celý je jeho životopis so všetkými detailami a okrem toho takmer celú históriu Tekova.

V realite, z ktorej sme boli vytrhnutí týmto kvetnatým rozprávaním, sme sa opäť ocitli, keď sa náš malý autobus škriabal po Rruga e kalasë⁴ až k záchytnému parkovisku.

Vstup do citadely

Tu sa začínala naša prehliadka miestnej citadely Kalaja e Beratit⁵. Citadela je pevnosť s vlastným životom, pretože je stále obývaná. Nájdete tu obydlia s pôvodonou architektúrou, kostoly, mešity, hotely a reštaurácie. Na poludnie síce vyzerá neobývane, ale niet sa čo čudovať. Po tých pár metroch k nášmu cieľu sme aj my ocenili každý meter tieňa. Hlavným cieľom našej prehliadky bolo Muzeu kombëtar ikonografik Onufri⁶. Ide o malebné múzeum miestneho rodáka Onufriho, ktorý je najvýznamnejšou postavou albánskeho maliarstva 16 – 17.storočia. Preslávili ho jeho ikony a onufriovská červená. Ide o sýtu červenú farbu, ktorej zloženie stále nie je vedcom jasné.

Onufriho múzeum

Kostol sv. Trojice

Naše ďalšie kroky smerovali na námestie Konštantína Veľkého, okolo 2 zrútených mešít, popri Kisha Shën Triadha⁷ a Kisha e Shën Todrit⁸ k výhliadke na južnom cípe citadely. Druhá najčastejšie fotografovaná pamiatka v Berate je práve pravoslávny Kostol sv. Trojice. Tento kostolík stojí celkom osamotený a vedie k nemu chodníček so schodami. Je od neho krásny výhľad na celé okolie. Rovnako je dôkazom liberálnosti Albánska voči náboženstvám.

Berat – Gorica

Liberálnosť nám potvrdil aj ujo Koço, ktorý sa začal rozhorčovať nad informáciou, že „niekto“ (rozumej všetci turistickí sprievodcovia) rozdeľujú toto mesto na moslimskú a kresťanskú časť. „ ÓÓÓ sa budallik!!! Në Mangalem ka edhe një kishë…“⁹ Pre hrdého Albánca nebolo možné jedno mesto rozdeliť na 2 časti na základe náboženskej príslušnosti, aj keď to tak všetci demonštrujú. Čo tí predsa o tom vedia, keď nie sú Albánci, ktorí sú vo všeobecnosti veľmi tolerantní. S tým celkom súhlasím a ďalej som debatu na túto tému nerozvádzala, aj keď si myslím, že pravdu budú mať asi tí sprievodcovia. 

Rieka Osum a Gorický most

Spomínané dve časti sú Mangalem a Gorica. Mangalem – moslimská časť, je súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Je to akoby ste sa na chvíľu stali súčasťou histórie. Stojíte pred tisíckou malých domčekov z dávnych dôb s množstvom okienok. Veď iba včera skončilo panstvo Osmanov nad týmto územím. Jediným, kto si túto dobu pamätá, je Osum, ktorého vody roznášajú správy po celom okolí.

Keď sa však otočíte Mangalemu chrbtom, naskytne sa vám pohľad na Goricu. Gorica bola obývaná prevažne kresťanmi. Architektúrou sa tieto časti veľmi nelíšia. Mangalem je v súčasnosti v lepšom stave. Gorica by potrebovala troška rekonštrukcie.

Berat – Gorický most

Aj tieto historické časti mesta sú stále obývané. Okrem príbitkov v oboch nájdete ubytovacie zariadenia, bary, reštaurácie a obchodíky so suvenírmy. V Mangaleme je mešita Xhamia e Beqareve a obďaleč kostol Kisha e Shën Mëhilit. V Gorici nájdete 2 kostoly – Kisha e Shën Tomait a Kisha e Shën Spiridonit. Prechádzka po oboch častiach je veľmi príjemna a pre tých, čo štandardne nechodia do krajín s moslimským obyvateľstvom, určite bude nezabudnuteľným zážitkom. Gorickým mostom sme sa vrátili do Mangalemu a prechádzku ukončili v reštaurácií na ochutnávke miestnych špecialít.

Berat – Mangalem

Opodiaľ tejto časti začína už moderné mesto, ktoré má veľmi príjemnu atmosféru. Úprimne povedané od Beratu som očakávala, že bude menší  a nenápadnejší. Milo ma prekvapila krásna lokalita. Osum predierajúci sa kotlinou sa stráca za pohorím Tomorri. Nenadchol ma nápis ENVER vypálený kyselinou do hory, ktorý bol po smrti Envera Hoxhu zmenený na NEVER. Teraz má pripomínať, že albánsky národ už nikdy nechce zažiť obdobie diktatúry, ktorú dúfam ani nezažije.

Pamiatky nie sú preplnené turistami. Mali sme všade dostatok času si všetko poobzerať. Služby sú takisto na dobrej úrovni. Na tomto mieste môžete pokojne stráviť niekoľko dní a nebudete ľutovať. Je vhodné prehliadku mesta rozdeliť na viacero častí, aby vám nič neuniklo. Určite k pobytu treba pridať aj návštevu okolitých hôr. Berat vám dovolí nazrieť do minulosti Albánska, odhalí kúsok miestnej kultúry a obdarí peknými zážitkami a možno aj nejakou drobnosťou. Nenechajte sa viac presviedčať. Toto sa predsa neodmieta.