Bari Impression

Ako si napravíte chuť po zlej talianskej káve? Dáte si predsa ďalšiu….asi takto by som
charakterizovala priebeh dvoch po sebe nasledujúcich pobytov v Taliansku. Ten prvý nie práve najlepší a za 5 dní zas ďalší v tej istej krajine iba pár km východnejšie. Išla som tam so strachom, že to bude niečo obdobné. Za 5 dni, ktoré som strávila na SK som nemala ani najmenšiu náladu otvoriť čo i len 1 taliansku knihu. S čudnými pocitmi som teda opäť sedela na tom istom letisku akurát som čakala na let do Bari .

Chceš sa naučiť po taliansky? Klikni SEM.

O regióne Puglia som mala iba základné informácie, rozumej pre turistov tam toho veľa nie je. To bolo celkom fajn. Netreba sa vždy niekde ponáhľať. Prvý dojem, ktorý lokalita ponúka, je široko ďaleko sa rozprestierajúca rovina. Bari je celkom veľké. Letisko so zvláštnym menom Karol Wojtyla je malé a veľmi kľudné. Zábava začala uz pri hľadaní autobusu do centra. Autobus, ktorý sme potrebovali, chodil iba v opačnom smere. Ďalšou možnosťou bola železnica…vlak však išiel na Bari Centrale, čo bola zbytočná okľuka.
Naše ubytovanie bolo vzdušnou čiarou kúsok od letiska. Lenže vďaka “talianskej logike” sme museli prv ísť na hlavnú stanicu a odtiaľ späť do časti Palese. Palese je od centra vzdialené asi 40 minút autobusom. Je to pokojné predmestie s rodinnými domami pri pláži. Od mesta v kontinuálnom slede pokračujú rôzne časti. Moje pocity z tohto opätovného systému „a la Ťapákovo“ sa bližili k neznádeji. Vďaka Bohu vlak tu pripomínal vlak nie ako v Napoli. Povozili sme sa teda vlakom takmer po tej istej trase tam a späť. Zastávka v Palese bola uprostred olivového hája. Vystúpili na nej iba 2 staršie pani, ktoré sa nám snažili vysvetliť, že tu letisko nie je.

Palese je naozaj veľmi pokojné, bez nočného života, pár reštauráciami. Náš hotel bol malý rodinný hotel s pekným interiérom, pripomínal stredomorskú vilu. Personál bol konečne veľmi milí, dokonca si mysleli, že sme z Albánska. Konečne zo mňa juhotalianska depresia začala opadávať a pripustila som si, že by to mohlo aj dobre dopadnúť. Pláž bola asi 100 m. Verejná pláž bola urobená v bývalom prístave pre člny. Navozil sa tu piesok a zaoblený tvar móla zabraňoval vstupu vĺn, takže sme sa vyhli aj plateniu 50€ za 2 lehátka denne a mali aj pokojné more. Pri mori sme hneď objavili aj peknú reštauráciu s dobrým jedlom. Navyše dodržovala čas uvedený pre siestu.

Večer sme strávili na plaži . V blízkosti bol aj zelovoc a market. Všetko teda po ruke.
Ďalší deň sme sa po raňajkách vybrali
do mesta. Zastávka autobusu č.1 bola
asi 500m. Pre istotu po cirkuse z Napoli
sme sa vybavili väčším počtom lístkov
na MHD ako bolo treba. Palese od
mesta oddeľuje nekonečne dlhá Via
Napoli, na ktorej býva polovica Afriky.
Napokon sme šťastne dorazili niekde
do centra. Náš prvý bod záujmu bol
Castel Suevo – pevnosť v centre mesta. Moderné mesto oddeľuje od starého Corso Vittorio
Emanuele II.. Centrum je pekné, no okrem pevnosti a pár kostolov, tu stojí za to vidieť ešte
divadlo. Bari nie je turistami extra vyhľadávané, pretože tu nie je čo pozerať. Pozriete si ho za 4-5 hodín. Je to však veľmi pekné a čisté mesto. Kúsok od divadla po pobreží sa dostanete na najobľúbenejšiu mestskú pláž Pane e pomodoro. Bola to asi najkrajšia mestská pláž v ITA, akú som kedy videla. Bari teda určite odporúčam tým, čo sa chcú opaľovať a kúpať. Mesto je pekné, ľudia su prívetiví, pláž super. Pizza mňam.

V okolí Bari toho veľa nie je. Chceli sme si vypožičať auto, ale nachytralý Talian pol hodinu pred odovzdavkou zhodnotil , že sa mu neoplatí auto nám požičiavať, lebo má lepší kšeft. No nezabite ho. Asi 50 km od centra tohto chudobného regiónu je svetoznáme Alberobello. Do tejto lokality sme si vzali autobus z Bari Centrale. Odišiel dokonca aj načas. Naša cesta trvala asi hodinu a pol cez polia s olivami. Práve región Puglia je jedným z najväčších producentov a vývozcov olivového oleja v krajine. Okrem olív tu nie je nič. Pred Alberobello sa už začali zjavovať typické truli – biele domčeky s kónickou sivou strechou akoby postavené pre škriatkov .

Zo železničnej stanice do centra to ešte bola
nejaká chvíľa, ale turistom čas vždy plynie
trocha inak. Konečne sme zahliadli kostol,
ktorý mal byť predzvesťou truli. Pôvodné
mesto je plné týchto malých škriatkovských
domčekov akoby ich tu zanechali
holywoodski tvorcovia filmov. Sú však
skutočné, v niektorých sú ubytovania, inde
reštaurácie, obchodíky. Už sa v nich nebýva. Zónu obkolesuje
nové moderné mesto. Miesto ponúka peknú panorámu, no je
tiež iba poldenným výletom. Uličiek s domčekmi sa nabažíte po
pár hodinách. Je zaujímavé, že v nich ešte do polovice
20.storočia bývali ľudia. Alberobello je dosť preplnené turistami s
čim treba rátať. Parkovanie sa hľadá ťažko. Ceny tomu tiež
zodpovedajú. Určite ho však aspoň raz za život musíte vidieť.

Čo ďalej so zvyšným časom? Poďme na ďalší výlet….Ale kam?
Teraz padla voľba na Materu, ktorú mnohí poznajú z Bondovky s Davidom Craigom … tento
ďalší UNESCO skvost sa nachádzal v regióne Basilicata a je od Bari vzdialený asi 80 km.
Matera sú obydlia vytesané do skaly umiestnené v akejsi malej rokline. Z rovnakého miesta ako do Alberobello chodil autobus aj do Matery. Cesta trvala prirodzene dlhšie. Zo stanice do mesta k Sassi di Matera to trvalo pešo asi pol hodinu. Vďaka Bohu bolo ešte skoré ráno, takže nebolo až tak teplo. Matera rovnako ako jej pribuzný je zaujímavá pre celkový vzhľad. V niektorých domoch boli aj ukážky pôvodného zariadenia, tak ako aj v Alberobello. Mesto bolo veľmi pokojné. Obe tieto mestá sú akoby z rozprávky len každé z inej. Skútre sú tu celkom vhod a aj kondička, pretože často idete aj do kopca.

Malý problém nastal, keď sme zistili, že autobus späť nechodí resp. trocha nás predajca lítkov v Bari oklamal, že chodí. Ďalšie unavujúce šlapanie na železničnú stanicu, o ktorej sme si neboli istí, či ona sama existuje a aj vlakové spojenie. Google síce už viackrát niečo tvrdil a v skutočnosti to nebola pravda. Vlak šiel, síce s prestupom, ale nakoniec sme sa do Bari dostali. Z vlaku sme aspoň videli krajinu. Basilicata je veľmi chudobná. Na poliach rastie iba burina, všetko je extrémne suché, priemyslu je málo, emigrácia vysoká. Musí byť ťažké tu žiť.

Všetky mestá v tomto kúte sa určitým spôsobom podobajú. Každé z nich je na pár hodín.
Dlhšie by ste sa tu nudili. Sú to ukážky odlišnosti života na juhu. Tu je všetko iné ako na severe.

Čas tu plynie odlišne a ľudia sú kľudnejší ako v
Napoli. Chaos sme nepatrí. Cítiť tu ten pravý
usmievavý južanský temperament bez akejkoľvek
negatívnej pachute. Asi je ich treba zabaliť do
väčšieho balíčka „Južné Taliansko“ a naj
možnosť je roadtrip. Moje naladenie sa vďaka
tomuto pobytu vrátilo do pôvodného stavu a dúfam,
že ma už infarkt obíde. Juh vám neublíži, vrúcne
vás objíme a bude mať rád, ak sa nebudete báť.