Domov levandúl z reklamy na aviváž

Toscana Impression

Toskánsko – niekoľko kilometrové pláne levandúl v pozadí s vysokými topoľmi ako z reklamy na aviváž. Hovorí sa o ňom, že je najkrajším kútom Talianska, preto som si ho vybrala pre svoju úplne prvú dovolenku pri mori. Domnievam sa však, že som to najlepšie z Toskánska nevidela. Vybrala som si miesto pre pokojnú dovolenku a chceli sme sa vyhnúť húfom turistov. Zamierili sme do Camaiore na pobreží ligurského mora. Je to malé mestečko vzdialené asi 1100 km. Prakticky až k nemu vedie diaľnica, takže sa cestuje veľmi pohodlne, aj keď talianske pedaggio1 nie je lacné a letné horúčavy tiež dajú zabrať. To, že sme už blízko sme usúdili podľa zvyšujúceho sa počtu hotelov, obchodíkov s plážovými potrebami, reštaurácií a paliem pri ceste. Všetko ako z filmu.

Náš hotel

     Lido di Camaiore je v podstate zopár niekoľko kilometrových ulíc obsypaných hotelmi a víkendovými domami. Takmer každé talianske mestečko nachádzajúce sa neďaleko pobrežia má svoje „lido“ alebo „marinu“. To je časť na pobreží mora, ktorá patrí k mestu. Ubytovali sme v trojhviezdičkovom hoteli pri hlavnej ceste s veľmi príjemnou atmosférou. Izba spĺňala požadovaný štandard, pod oknom bazén a výhľad na nekonečné ligurské more. Ako vždy v Taliansku strava výborná. Primo piatto nejaká pasta alebo brodo2, secondo piatto3 mäsko a dezert tiramisu alebo gelato tipico italiano4. Po celej procedúre sme boli prejedení a nemohli sme sa ani pohnúť. Ideálne pre milovníkov zdravej a ľahkej kuchyne. Komický bol čašník, ktorý sa nám každý večer prihováral v inom jazyku, aj napriek tomu, že som na neho stále hovorila taliansky. Samozrejme hneď ma chytila depresia, že sa tento jazyk učím už skoro 100 rokov a Talian mi nerozumie. Z depresie ma vytrhla informácia, „Neanche noi non lo capiamo“5

Ihneď po príchode a skvelej večeri sme sa vybrali hľadať pláž, ktorú sme z balkóna mali ako na dlani. Dostať sa až priamo k moru nie je také jednoduché. Musíte si totiž zaplatiť vstup do jedného z tisícok „bagni“, čo sú oddelené úseky pláže, kde vám za poplatok (asi 20 eur/ os/ deň) poskytnú un ombrellone6 e due sdraie 7plus nejakú tú skrinku v šatni. Každé bagno má svojho salvataggia8, ktorý rád okrem pronto soccorso poskytne na zapožičanie aj nejakú tú barcu prípadne pedalinu9.

Cestou necestou v Masse

     Okrem týchto platených pláží kde tu nájdete aj spiaggia libera10, teda kúsok piesku bez ombrellone a sdraia, kde si môžete rozložiť deku a kúpať sa bez toho, aby vás niekto vyhadzoval alebo pýtal od vás peniaze. Takéto pláže však musíte naozaj pozorne a dlho hľadať.

     My sme sa usalašili na pláži, na ktorú sme museli chodiť autom, kedže sa nachádzala asi 5 km od hotela v časti zvanej Forte dei Marmi. Parcheggio11 bolo bezplatné a flegmatickému plavčíkovi Marcellovi bolo jedno kto mu na pláži leží, či dvaja stratení Slováci alebo kôpka Nemcov zabarikádovaných v stane. Všetci sme to samozrejme využili. Onedlho sa pridali aj rumunskí dovolenkári.

Žiadna tlačenica, ale ani žiadne lehátka a stánky…spiaggia libera

    Pláž je piesková, more je čisté, aj keď s prílivom vždy vyplaví nejaké rastlinky. Je tu kopa mušlí, čo ma potešilo, lebo v Jadrane chýbajú. Neustále zakopávate o deti a častokrát aj dospelákov, ktorí lovia z mora mušle a preberajú, ktoré by boli ten najlepší suvenír. Tým, že je tu v podstate otvorené more, sú tu často dosť veľké vlny. Na pokyn „onda“12 sa všetci nahrnuli do vody. Po chvíli sme pochopili prečo. Záľubou všetkých prítomných turistov na pláži je ich preskakovanie, čomu sa asi najviac tešil Marcello, pretože všetci boli na dohľad a nemusel sa starať o to, kde má pedalinu numero 613. Nerušene mohol debatovať so svojim talianskym kolegom prípadne čítať noviny. Tejto záľube sa podľa počtu dospelých vo vode tešili viac dospelí ako deti. Samozrejme japonskí turisti si nezabudli svoje fotoaparáty a kamery a veľmi húževnato dokumentovali každú novú vlnu.

„Chiesa di San Michele“ Kostol sv. Michala

Námestie Piazza dell´Anfiteatro

     Celé lido ožíva so západom slnka. V reštauráciách, baroch,na ulici sa to začína po sieste plniť a všade počuje spevavú taliančinu. Počas siesty tu samozrejme skapal pes. Vyparil sa dokonca aj Marcello. Akurát my nechápaví turisti sme sa čvachtali ďalej. Vo všeobecnosti je tu turistov pomenej. Tých slovenských minimum. Slovenské cestovky túto destináciu nepredávajú.

    Camaiore je malé mestečko, kde nájdete okrem zopár domov základné veci ako supermarket, nejaké tie typické obchodíky ako panetteria, macelleria, latteria, pasticceria14 a samozrejme typický taliansky mercato teda trh. Mestečko je veľmi tiché a nemá takmer žiadne vzácne pamiatky. Je to skôr väčšia dedina cez deň úplne vymretá. Práve preto sa nečudujem, že sem turisti veľmi nechodia.

Lucca

Castello di Malaspina v Masse

Odtiaľto pochádza slávny carrarský mramor

    V okolí sa nachádzajú ďalšie mestá ako Lucca – rodisko Giacoma Pucciniho so svojím Piazza dell´Anfiteatro – námestím, kde pôvodne stál rímsky amfiteáter a domy sú postavené do tvaru kruhu, Massa – so svojou pevnosťou Malaspina na brale, ktorá bola práve v ten jediný deň, keď sme sa tam vybrali, zatvorená, Cararra – celosvetovo známa pre svoj mramor. Všetky tieto mestečká sú pre turistov málo známe. Nie sú veľmi vyhľadávané. Žijú si svojím pokojným životom. Práve na takýchto miestach môžete sledovať život domácich v priamom prenose a uvidíte ako sa v Toskánsku žije. Uvidíte tu skutočný taliansky temperament hlavne na trhu, v reštauráciách ponúkajú domáce jedlá, lebo Taliani by iné nezjedli. Nemusíte sa teda báť, že dostanete pizzu, ktorá sa jej nebude podobať ani tvarom. Peknú dovolenku si tu urobíte, ak budete mať auto a urobíte si výlety do okolia. Je dosť pravdepodobné, že sa tu ale budete cítiť osamelo. Dohovoriť sa po anglicky tu nie je bežné. Vo väčšine hotelov stretnete len Talianov. Toto miesto je vhodné pre milovníkov talianskej mentality a znalcov taliančiny. Ak spĺňate tieto 2 požiadavky, nemusíte mať strach. Treba sa len pripraviť na to, že je to letovisko vyhľadávané hlavne Talianmi.

Giacomo Puccini, rodák z mesta Lucca

    Krásne na ňom je, že je na jednej strane veľmi pokojné, vyžaruje priam pohodu, bezstarostnosť a kľud a na druhej strane po večeroch máte možnosť sledovať demonštráciu pravej talianskej nátury so všetkým svojim hlukom, temperamentom a chuťou upútať, čo najviac pozornosti. Toskánsko teda nie je len Firenze, Bologna, Pisa a množstvo svetoznámych miest s ohromujúcimi pamiatkami, pri ktorých sa vám zatajuje dych a behá v hlave myšlienka „Toto človek nemohol stvoriť?!“, ale Toskánsko sú aj takéto odľahlé pokojné miesta, ktoré sú na druhej strane veľmi živé. Ak ste teda už Toskánsko videli, ale predsa by ste sa vrátili a len tak poleňošili na pláži prípadne niečo ešte popozerali, vydajte sa práve do okolia Viareggia. Určite si tu oddýchnete a načerpáte z talianskeho optimizmu. No a to ich večné„dolce far niente“15 predsa vôbec nie je zlé.

                                                                                                      Ci vediamo in Toscana! Belle vacanze!16

P.S. V Toskánsku ste vôbec neboli, ak si nedonesiete aspoň jedného Pinocchia.

Vysvetlivky: 

Mýto

Primo piatto = prvý chod; pasta = cestoviny; brodo = vývar

3 Druhý chod

4 Typická talianska zmrzlina

Ani my mu nerozumieme

6 Jeden slnečník

7 Dve lehátka

8 Plavčík

Pronto soccorso = prvá pomoc; barca = čln; pedalina = vodný bycikel

10 Nespoplatnená pláž

11 Parkovanie

12 Vlna

13 Vodný bycikel č. 6

14 Panetteria = pekáreň; macelleria = mäsiarstvo; latteria = predajňa mliečnych výrobkov; pasticceria= cukráreň

15 Sladké nič nerobenie

16 Vidíme sa v Toskánsku! Pekné prázdniny!

Pridaj komentár