Tam, kde bývajú piráti

Senj Impression

Senj – je mestečko na úpätí Velebitu v chorvátskom Kvarneri ničím nezaujímavé, turistami prehliadané. Cestovky ho prakticky nepoznajú, takže si len tak hovie pri pobreží bez povšimnutia. Autobusi s turistami okolo prefrčia ponáhľajúc sa do Rijeky, Zadaru alebo na okolité ostrovy. Úprimne povedané „Ne čudim se“1 . More je všade, načo by tu aj zastavovali.

Do týchto končín nás zaviali piráti. Teda to bola jediná informácia, ktorú sme mali. Ráno sme sa navnadení na Jacka Sparowa vybrali na miestnu autobusovú stanicu. Na stanici okrem motajúcej sa dvojice ázijských turistiek ani živej duše. Ešteže kancelária prepravcu bola otvorená. Tu nám pani na našu otázku spojenú s váhaním „Kako možemo doći u Senj?“2 povedala, že „Autobus ide, dođe…“3.

Mestečko Senj

Jej odpoveď nám síce veľa nepovedala, ale pohotovo sme si povedali, že teda počkáme. Mali sme síce obavy, koľko mu to bude trvať. Čuduj sa svete autobus prišiel.

Cesta nebola dlhá. Celý čas sme išli po pobreží a mali krásny výhľad na more. Autobus znenazdajky zastavil a vyhodil nás pred trafikou. Pod nami more, nad nami mesto. Navôkol nikde nikoho. Prvý dojem bol katastrofa. „Šta ćemo ovdje raditi? Kak se ćemo vratiti?“4 boli otázky, ktoré nás napadli, keď sme videli ako autobus bez nás frčí ďalej a nás nechal uprostred cesty. Tak sme si povedali, že sa tu troška pomotáme a uvidíme. Kupaći kostim5 v batohu už nariekal, že chce ísť von tak sme sa najskôr vybrali smerom k moru. Pri ceste zopár budov z komunizmu, z druhej strany cesty móla s člnmi. Antickí autori toto mesto spomínajú v spojitosti s prístavom. Občas sa vynorila nejaká kotva alebo delo. Na konci kemp s dobrými cenami. Pláž široko-ďaleko žiadna. Tadiaľto asi cesta nevedie. Zachmúrení sme teda plán zmenili a stavili na históriu. Vrátili sme sa do východiskového bodu a obrátili sa smerom hore do mesta.

Mólo v Senji s ostrovom Prvić v pozadí

Ľudoprázdne centrum mesta

Supermarket v centre mesta

Pozostatok z uskockých lodí

Cestou sme stretli zopár živých duší, ale neustále nás prenasledoval čudesný pocit. Vošli sme do historického centra, ktoré nie je veľké, v naivnej domnienke, že asi budú všetci tu zalezení v kaviarňach a reštauráciách. Nuž ale tu naozaj nebolo na mieste chorvátske „nema problema“6, lebo „ovdje ima neki problem“7. Historické budovy v centre mesta nahlodané zubom času, omietky popadané, množstvo budov schátraných. Nič lákavé. Cestou sme našli jednu jedinú reštauráciu a síce sme neboli hladní, radšej sme sa najedli. V reštaurácii bolo okrem nás zopár miestnych mládencov, ktorí sa tu zhovárali s čašníkom. Vyzerala celkom pekne v porovnaní s okolím. Bolo však úplne čudné, že tu nemali ani jednu morskú špecialitu. Tak sme teda boli odkázaní na pljeskavicu s pomfritom8. Tu sa mi pljeskavica znechutila ako mohla, pretože v nej bolo viac oleja ako mäsa. Nuž ale v bojových podmienkach zjete, čo vám naservírujú. Tak som sa nesťažovala.

Po tomto gurmánskom zážitku sme sa dali opäťna púť mestom. Krúžili sme po uličkách, no černobylský charakter nepominul. Niekde tu sa nachádza gotická mestská radnica a palác Carina z 8.storočia, ktorý je biskupským archívom. Je možné, že sme okolo nich prešli a ani sme to netušili. Celá naša púť sa mala zakončiť na pevnosti, ktorá tróni nad celým mestom a je jej symbolom.

Aj takto to v Senji vyzerá

Tvrđava Nehaj9 bola naším cieľom od začiatku. Jedná sa o kulu teda vežu, ktorá bola sídlom chorvátskych pirátov – Uskokov. Bola postavená v 16.storočí na strategickom mieste. Za mestom začína pohorie Velebit a pod ním je more. Je z nej výhľad na celé okolie. Má niekoľko poschodí. Na prvom poschodí sa nachádza reštaurácia a na ostatných je múzeum. Nešťastný pocit, ktorý sme od začiatku z tohto miesta mali, sa rozplynul po príchode na Nehaj. Ani si neviete predstaviť, koľkú radosť človeku prinesie pohľad na takmer plné parkovisko. Vstupné do pevnosti je prijateľné a v múzeu sa dozviete množstvo informácii zo života Uskokov a pochopíte charakter celej oblasti. Okolo veže je park, ktorý je večer krásne vysvietený a sú tu aj náučné chodníky, ktoré vás prevedú celými dejinami pirátstva v tejto lokalite. Reštaurácia ponúka široký výber jedál a každý turista, ktorý sem dorazí je vďačný, že tu je. Výhľad z pevnosti a pevnosť sama naše tváre rozžiaril a povedali sme si, že predsa len to mesto nie je až také zlé.

Symbol mesta – pevnosť Nehaj

More je tu krásne čisté. Na kúpanie sa využíva zátoka Spasovac, ktorá je kúsok za mestom. Nachádza sa pri nej aj kemp. Celá táto lokalita je vhodná pre tých, ktorí nie sú fanúšikmi histórie a masového turizmu. Jednoznačne je to ideálne miesto pre tých, čo radi kempujú a chcú sa počas letných horúčav osviežiť v morskej vode a vyhnúť sa tlačenici na pláži. Dva kempy, ktoré mesto poskytuje sú vybavené všetkým potrebným.

 

Niečo z múzea

Mesto duchov

Dojem z mesta Senj bol zvláštny. V zime tu fúka silná bura10, ktorá opakovane poškodzuje budovy. Mestečko nie je veľké a pracovných príležitostí je tu málo. Preto sa domáci sťahujú a celkovo budí dojem vymretého miesta. Turisti sa koncentrujú v kempoch. Občas nás prenasledoval pocit, že nejaký hrvatski gusar11 spoza rohu vyskočí a prepadne nás. V centre nie je ruch typický pre iné mestá Chorvátska počas sezóny. Čo sa týka ubytovania, ceny sú veľmi prijateľné. Toto mesto je okrem milovníkov kempovania dobrým východiskovým bodom pre tých, ktorí by radi navštívili pohorie Velebit. Senj je teda dokonalá kombinácia dovolenky na horách a kúpania sa v Jadrane. Večer sa môžete prejsť na krásny Nehaj a ak máte dostatok odvahy aj po troška strašidelnom centre, ktoré je úplne bezpečné, pretože Juraj Daničić a ani Nikola Jurišić12 tu už dávno nebývajú.

Nečudujem sa

Ako sa vieme dostať do Senji?

Autobus ide a príde

Čo tu budeme robiť? Ako sa vrátime?

5 Plavky

Žiaden problém

Tu je nejaký problém

Jedlo z mletého mäsa s hranolčekmi

Pevnosť Nehaj

10 Silný a chladný vietor od mora

11 Chorvátsky pirát

12 Juraj Danišić – vodca chorvátskych Uskokov, Nikola Jurišić – kapitán chorvátskych Uskokov