Senj Impression

Senj – je mestečko na úpätí Velebitu v chorvátskom Kvarneri turistami často prehliadané. Cestovky ho prakticky nepoznajú, takže si len tak hovie pri pobreží bez povšimnutia. Autobusi s turistami okolo prefrčia ponáhľajúc sa do Rijeky, Zadaru alebo na okolité ostrovy. Úprimne povedané „Ne čudim se“¹ . More je všade, tak tu nezastavujú.

Mestečko Senj

Ak ťa zaujíma Senj, máš otázky alebo sa chceš len podeliť, nájdeš nás aj tu.

Do týchto končín nás zaviali piráti. Teda to bola jediná informácia, ktorú sme mali. Ráno sme sa navnadení na Jacka Sparowa vybrali na miestnu autobusovú stanicu. Na stanici okrem motajúcej sa dvojice ázijských turistiek ani živej duše. Ešteže kancelária prepravcu bola otvorená. Tu nám pani na našu otázku spojenú s váhaním „Kako možemo doći u Senj?“² povedala, že „Autobus ide, dođe…“³.

Jej odpoveď nám síce veľa nepovedala, ale pohotovo sme si povedali, že teda počkáme. Mali sme síce obavy, koľko mu to bude trvať. Čuduj sa svete autobus prišiel.

Cesta nebola dlhá. Celý čas sme išli po pobreží a mali krásny výhľad na more. Autobus znenazdajky zastavil a vyhodil nás pred trafikou. Pod nami more, nad nami mesto. Navôkol nikde nikoho. Prvý dojem bol katastrofa. „Šta ćemo ovdje raditi? Kak se ćemo vratiti?“⁴ boli otázky, ktoré nás napadli, keď sme videli ako autobus bez nás frčí ďalej a nás nechal uprostred cesty. Tak sme si povedali, že sa tu troška pomotáme a uvidíme. Kupaći kostim⁵ v batohu už nariekal, že chce ísť von tak sme sa najskôr vybrali smerom k moru.

Pri ceste bolo zopár starších budov, z druhej strany cesty móla s člnmi. Antickí autori toto mesto spomínajú v spojitosti s prístavom. Občas sa vynorila nejaká kotva alebo delo. Na konci kemp s dobrými cenami. Pláž široko-ďaleko žiadna. Tadiaľto asi cesta nevedie. Zachmúrení sme teda plán zmenili a stavili na históriu. Vrátili sme sa do východiskového bodu a obrátili sa smerom hore do mesta.

Mólo v Senji s ostrovom Prvić v pozadí

Senj – Ľudoprázdne centrum mesta

Supermarket v centre mesta

Senj – Pozostatok z uskockých lodí

Cestou sme stretli zopár živých duší, ale neustále nás prenasledoval čudesný pocit. Vošli sme do historického centra, ktoré nie je veľké, v naivnej domnienke, že asi budú všetci tu zalezení v kaviarňach a reštauráciách. Nuž ale tu naozaj nebolo na mieste chorvátske „nema problema“⁶, lebo „ovdje ima neki problem“⁷.

Historické budovy v centre mesta boli bohužiaľ nahlodané zubom času. Cestou sme našli jednu jedinú reštauráciu a síce sme neboli hladní, radšej sme sa najedli. V reštaurácii bolo okrem nás zopár miestnych mládencov, ktorí sa tu zhovárali s čašníkom. Vyzerala celkom pekne v porovnaní s okolím. Prekvapilo nás, že tu nemali morské špeciality. Tak sme teda boli odkázaní na pljeskavicu s pomfritom⁸. Tunajšia pljeskavica bohužiaľ nebola podľa mojej chuti. Nuž ale v bojových podmienkach, keď už skoro nevidíte od hladu, zjete, čo vám naservírujú. Tak som sa nesťažovala.

Po tomto gurmánskom zážitku sme sa dali opäťna púť mestom. Krúžili sme po osamotených uličkách. Niekde tu sa nachádza gotická mestská radnica a palác Carina z 8.storočia, ktorý je biskupským archívom. Je možné, že sme okolo nich prešli a ani sme to netušili. Celá naša púť sa mala zakončiť na pevnosti, ktorá tróni nad celým mestom a je jej symbolom.

Aj takto to v Senji vyzerá

Tvrđava Nehaj⁹ bola naším cieľom od začiatku. Jedná sa o kulu teda vežu, ktorá bola sídlom chorvátskych pirátov – Uskokov. Bola postavená v 16.storočí na strategickom mieste. Za mestom začína pohorie Velebit a pod ním je more. Je z nej výhľad na celé okolie. Má niekoľko poschodí. Na prvom poschodí sa nachádza reštaurácia a na ostatných je múzeum. Rozporuplný pocit, ktorý sme od začiatku z tohto miesta mali, sa rozplynul po príchode na Nehaj.

Ani si neviete predstaviť, koľkú radosť človeku prinesie pohľad na takmer plné parkovisko. Vstupné do pevnosti je prijateľné a v múzeu sa dozviete množstvo informácii zo života Uskokov a pochopíte charakter celej oblasti. Okolo veže je park, ktorý je večer krásne vysvietený a sú tu aj náučné chodníky, ktoré vás prevedú celými dejinami pirátstva v tejto lokalite. Reštaurácia ponúka široký výber jedál a každý turista, ktorý sem dorazí je vďačný, že tu je. Výhľad z pevnosti a pevnosť sama naše tváre rozžiaril a povedali sme si, že predsa len to mesto nie je až také zlé.

Symbol mesta – pevnosť Nehaj

More je tu krásne čisté. Na kúpanie sa využíva zátoka Spasovac, ktorá je kúsok za mestom. Nachádza sa pri nej aj kemp. Celá táto lokalita je vhodná pre tých, ktorí nie sú fanúšikmi histórie a masového turizmu. Jednoznačne je to ideálne miesto pre tých, čo radi kempujú a chcú sa počas letných horúčav osviežiť v morskej vode a vyhnúť sa tlačenici na pláži. Dva kempy, ktoré mesto poskytuje sú vybavené všetkým potrebným.

Niečo z múzea

Mesto duchov Senj

Dojem z mesta Senj bol zvláštny. V zime tu fúka silná bura¹⁰, ktorá opakovane poškodzuje budovy. Mestečko nie je veľké a pracovných príležitostí je tu málo. Preto sa domáci sťahujú a celkovo budí dojem vymretého miesta. Turisti sa koncentrujú v kempoch. Občas nás prenasledoval pocit, že nejaký hrvatski gusar¹¹ spoza rohu vyskočí a prepadne nás. V centre nie je ruch typický pre iné mestá Chorvátska počas sezóny. Čo sa týka ubytovania, ceny sú veľmi prijateľné.

Toto mesto je okrem milovníkov kempovania dobrým východiskovým bodom pre tých, ktorí by radi navštívili pohorie Velebit. Senj je teda dokonalá kombinácia dovolenky na horách a kúpania sa v Jadrane. Večer sa môžete prejsť na krásny Nehaj a ak máte dostatok odvahy aj po centre, ktoré je úplne bezpečné, pretože Juraj Daničić a ani Nikola Jurišić¹² tu už dávno nebývajú.