Dan 1

Sarajevo – Prvý deň zasvätili prehliadke centra a maximálnemu nasatiu tunajšej atmosféry. Naše nasávanie miestnej kultúry začalo už mešitou Šejh Feraha, ktorá nám nakúkala do okien. Dovnútra sa ísť nedalo, no pre nás stačil exteriér. Takmer pri každej mešite sme v celom meste našli malý cintorín, studničku a mačku.

Ak ťa zaujíma Sarajevo, máš otázky alebo sa chceš len podeliť, nájdeš nás aj tu.

Sarajevo je mestom viacerých špecifík. Mohli by sme ho nazvať „grad džamija“ „grad mačaka“ „grad kahve“ „grad različitih kultura“ „grad zimskih olimpijskih igra“ „Vučkov grad“ „ratni grad“ (mesto mešít, mesto mačiek, mesto kávy, mesto rôznych kultúr, mesto zimných olympijských hier, Vučkovo mesto, vojnové mesto).

Pri mešite nás zo strechy pozdravila strakatá mačička. Po schodíkoch dolu sme sa dostali na ulicu Kovači a už sme boli len kúsok od slávnej Baščaršije. Cestička viedla popri malých typických obchodíkoch ako bravar a čajdžinica (zámočník, čajovňa), kde by som okrem pohľadu bola nechala aj pol výplaty. Už sa mi ďalej ani nechcelo ísť. Na konci ulice sa však črtal Sebilj – symbol mesta – fontána z osmanských čias, za ňou Baščaršijska džamija. Celá táto časť sa volá Baščaršija – osmanský trh.

Atmosféru dotvárajú výklady plné tepaných výrobkov a arabských lámp, malé domčeky z tmavého dreva, zahalené moslimky, vôňa pečeného teľacieho a jahňacieho mäsa, ktorá sa šíri z každej čevabdžinice (predajňa čevapov), cigaretový dym a pravá bosnianska káva, ktorá sa varí v džezve a pije z fildžanu. Chladný zimný vánok pridával tejto idylke punc navyše.

S Baščaršijou sa križuje niekoľko uličiek ako Bravadžiluk, Ćurčiluk, Kundurdžiluk, Kazandžiluk. Každá z týchto uličiek je „podívanou“ sama o sebe. Najznámejšou promenádou je Sarači. Je to najširšia ulica a rovnako je pohladením pre všetky zmysly. Doviedla nás k najvýznamnejšej osmanskej pamiatke Gazi Husrev begova džamija. Táto mešita je naozaj skvostná.

Tesne pri nej sa nachádzajú aj iné pamiatky ako napr. abdesthana, šadrvan, vakuf (miesto na vykonávanie očisty; fontána; budova islamskej nadácie). Napravo sa z výšky díva sahat kula (vežové hodiny), oproti je to múzeum, moderná knižnica a medresa (osmanská škola).

Pred mešitou sa modlila skupinka mužov a žien, keďže vstup v tomto čase nebol do mešity povolený. Všetci prítomní turisti sa úctivo zdržali hovorenia a len pozorovali dianie okolo seba. Vzhľadom na nízku teplotu bolo v meste celkom rušno.

Gazi Husrev bol osmanský vojvodca, ktorý sa veľkým dielom pričinil o rozvoj Sarajeva po každej jeho stránke. O pár krokov ďalej sme našli ďalšie stavby, o ktoré sa pričinil práve on. Súčasťou medresy je tiež hanikah (dervišský internát) a kutubhana (knižnica). Múzeum aj s medresou boli počas vojny poškodené a znova rekonštruované. Milý pán pokladník nám rád pustil video s históriou mesta. Vstupné do týchto pamiatok je naozaj symbolické cca. 4 BAM = 2 €.

Opodiaľ nájdete ďalšiu atrakciu spojenú s touto postavou typický osmanský trh – bezistan. Nie je síce veľký, ale má neopísateľnú atmosféru.

V tzv. Brusa bezistane nájdete sarajevské múzeum. Bohužiaľ dnu sa nám nepodarilo ísť pre skrátenú otváraciu dobu. Prvý deň v Sarajeve sa nezaobišiel bez ochutnávky miestnych špecialít. Tentoraz sme už takmer nevidiaci od hladu nenatrafili na typickú bosniansku reštauráciu, ale nechali sme sa zlákať vôňou čevapov a zablúdili sme do tureckej veľmi moderne zariadenej obdoby čevabdžinice.

Pri vchode Konyali Ahmet Usta nás vítala turecká zástava a v jedálnom lístku kebaby od výmyslu sveta. Tureckým názvom sme veľmi nerozumeli, ale podľa obrázka sa vyberalo veľmi ľahko. Čo by to bola za návšteva tureckej reštaurácie, ak by sme si nedali pravý turecký čaj a kebab.

Naša objednávka teda znela „veliki turski čaj, firin kebab i tavuk kanat“. Tavuk kanat boli pečené kuracie krídielka s bulgurom. Recenzie na túto reštauráciu boli výborné a ľudia ju odporúčajú ako najlepšiu tureckú reštauráciu v meste. Ani sme nevedeli kam nás náš hlad zavial.

Unavení zimou, no spokojní s príjemne prežitého dňa sme sa podvečer vytackali na kopec k nášmu malému hotelu, aby sme na ďalší deň boli opäť plní energie na spoznávanie tohto tajomného mesta. Slnko nad Sarajevom zapadlo, jeho obyvatelia sa poschovávali do svojich skromných príbytkov roztrúsených po okolitých kopcoch a po Baščaršiji sa preháňala už iba meluzína.

Laku noć Sarajevo! (dobrú noc)

https://a-trips.sk/sarajevo-vuckovo-mesto/