Jazerá na Balkáne a troška Macedónska

Ohrid & Skadar Impression

Albánske mesto Shkodra (Skadar) a macedónske mesto Ohrid ležia pri jazerách, ktoré nesú ich mená. Každé z nich je niečím výnimočné a obe sú v centre pozornosti turistov.

Skadarsko jezero alebo Liqeni i Shkodrës sa z dvoch tretín nachádza na území Čiernej Hory. Zvyšok patrí Albánsku. Je to najväčšie jazero na Balkáne, ktorého rozloha sa pohybuje od 370 do 540 km2. Jeho hĺbka sa pohybuje od 1 – 44 metrov. Kedysi bolo jazero časťou morského zálivu, preto je miestami pod úrovňou Jadranského mora. Rastlín tu veľa nie je. Je to najväčšia sladkovodná rybolovná oblasť a zároveň patrí aj medzi najväčšie vtáčie rezervácie v Európe. Z jazera sa dvíha asi 50 ostrovov na ktorých sa nachádzajú kláštory, kostoly a opevnenia. Vznikla tu prvá tlačiareň južných Slovanov. Jazero vzniklo údajne zaplavením úrodnej pôdy. Prevažne na severe je prístup bažinatý, čo robí z jazera útočisko pre viac ako 260 druhov vtákov. Na čiernohorskej strane sa dá kúpať v dedine Donji Murići. V meste Shkodra sú to periférne časti Shiroka a Zogaj, kde sa nachádzajú pláže.

Skadarské jazero

Охридско Езеро alebo Liqeni i Ohrit patrí medzi najstaršie jazerá na svete. V jeho vodách sa zachovali živočíšne druhy staré 30 miliónov rokov. Nachádza sa na území Macedónska a Albánska. Jeho rozloha je asi 350 km2. Jeho hĺbka dosahuje 285 m. Jeho pôvod siaha do poslednej doby ľadovej. Zásobuje ho spodná voda z neďalekého Prespanského jazera a pri macedónskom mestečku Struga v podobe rieky odteká do Jadranu. Brehy jazera sú prevažne skalnaté. S týmto jazerom sa samozrejme spája turistická atrakcia kláštor sv. Nauma, ktorý je považovaný za kolísku staroslovienčiny. Kúpanie je možné v podstate zo všetkých strán. V Albánsku je to mesto Pogradec, z macedónskej strany mesto Ohrid.

Cestou na vyhliadku k Skadarskému jazeru

Skadarské jazero bolo súčasťou jedného nášho výletu vrámci pobytu v Čiernej Hore. Všetci ho ospevovali, že je najväčšie tak sme si povedali, prečo nie. Náš výlet však spočíval len vo výhliadke. Na danú výhliadku sme si doslovne vliekli, časovo ani neviem odhadnúť koľko, lebo sa mi to zdalo nekonečne dlho. Od albánskej hranice sme sa vydali po cestách, ktoré už všetci dávno zabudli do hôr. Na celom úseku sme videli asi jeden dom, ktorý vyzeral viac opustene ako obývane. Kto má rád olivové háje, tu sa ich nabaží dostatočne. Mikrobus nás vyviezol na vrchol hory, odkiaľ máte ako na dlani celé okolie. Pred vami sa rozprestrie pohľah na modré zrkadlo, ktoré nemá konca a niekde v diaľave sa zlieva s oblohou. Z druhej strany vidíte okrem hôr v diaľke aj Jadran. Skadar je naozaj obrovitánsky. Priamo pri ňom sme nemali možnosť byť, ale tento pohľad naň nás presvedčil, že pri najbližšej príležitosti sa v ňom určite omočíme.

Ohrid bol nápadom mojej spolucestujúcej, ktorú na ňom lákala hlavne staroslovienčina. Do Ohridu sme išli z albánskeho pobrežia naprieč celým Albánskom až do mesta Pogradec. Cestou nám sprevádzala rieka Shkumbin, ktorá je pomyselnou čiarou jazykovo deliacou krajinu na oblasť Toskov a Gegov. Miestami bola takmer vyschnutá. Mesto Pogradec je typický albánsky chaos a neporiadok. Na miestnej pláži v tomto meste sme neboli, ale je tiež udržiavaná. Mesto sme len obišli a pokračovali ďalej do Macedónska. Na hraniciach okrem nás nebol nikto. Po prechode sme vošli do úplne inej krajiny. Neporiadok, ktorý nás sprevádzal od odchodu z letoviska sa stratil. Po ľavej strane sa lesklo jazero a celá atmosféra sa nám zadal príjemnejšia. Jazyk bol tiež oveľa zrozumiteľnejší.

Cesta na pláž v Ohride

Kláštor sv. Nauma je centrom pravoslávnej cirkvi. Leží priamo pri brehu jazera. Okolie je krásne upravené. Za vstupnou bránou sa po ľavej strane tiahnu malé stánky so suvenírmi, o niečo ďalej je reštaurácia. Po pravej strane je kamienková pláž, kde sa môžete slniť a kúpať. Personál a predavači sú veľmi ochotní a typicky balkánsky pohostinní. Ceny sú tu veľmi veľmi priaznivé. Okrem miestnej meny – makedonski denar- samozrejme nie je problém ani s eurom. Kláštor sa nachádza trocha vzadšie na malom kopci. Celé miesto dýcha históriou a slovanstvom. Vstupné je veľmi prijateľné. Toto miesto je jednou z perál Balkánu. Dýcha pokojom, harmóniou a duchovnom. Určite by malo byť na prvých priečkach v zozname náboženskej turistiky.

KLáštor sv. Nauma

Kolíska staroslovienčiny

Celá táto lokalita dýcha pokojom a ústretovosťou. Pri jazere nájdete viacero apartmánových domov, hotelov a penziónov, kde je možné sa za výborné ceny ubytovať. Jazero je veľmi čisté, voda v ňom je však chladnejšia. Je preto potrebné si počkať naozaj na teplé počasie. V okolí nie je žiaden problém s reštauráciami, aj keby ste sa ubytovali mimo mesta. Samozrejme dobrou voľbou je aj samotné mesto Ohrid, ktoré má veľmi príjemnu atmosféru. Nájde si tu každý svoje. Macedónci sa snažia túto svoju perlu skrášľovať na maximum.

Všeobecne o týchto jazerách platí, že je lepšie ich navštíviť nie z albánskej strany resp. ak ste vyznávačom albánskej kultúry, tak to pre vás neplatí. Čierna Hora a Macedónsko sú predsa len vyspelejšie ako Albánsko a o jazerá sa starajú viac. Tým, ale nechcem povedať, že by ste v Shiroke umreli od hladu a nemali kde spať. To sa určite nestane, treba ale rátať s nižšou kvalitou služieb. Ak sa teda nechcete tlačiť na preplnených plážach, no radi by ste sa niekde okúpali, tieto jazerá sú tou najlepšou voľbou. Ideálne to je prirodzene spojiť s vysokohorskou turistikou, o ktorú na Balkáne núdzu nemáte. Takže pobaliť stan, spacáky a ruksak a hop šup na letnú dovolenku po svojom!

Ohridské jazero zo Samuilovej pevnosti