Mesto so zlou reklamou

Palermo Impression

Povedzte mi jedno mesto na svete, ktoré sa Vám automaticky vybaví pri slove „mafia“! Koľko z Vás spomenie práve toto? Je síce pravda, že o modernizáciu miestneho letiska sa pričinila aj Cosa Nostra a že nesie meno po 2 bojovníkoch proti mafii Paolovi Borsellinovi a Giovannim Falcone. No je to aj centrum najväčšieho talianskeho ostrova, má jeden z najväčších prístavov v Stredomorí a je jednou z top mestských destinácií, vďaka čomu určite nemá núdzu o turistov. Napadlo Vás Palermo? Reč je práve o ňom.

 

Prechádzaním sa po palermských uliciach som mala pocit, že za mnou ako mrazivý prízrak kráča celá jeho minulosť. Viedla ma za ruku po ceste od jedného jej svedka k ďalšiemu,

Na palermských uliciach parkuje všetko

akoby chcela pri každom na chvíľu zastaviť, zabedákať, vyroniť slzu alebo možno len vyrozprávať pravdu. Popritom život v meste okolo nej plynul po vychodenej kolaji. Na priedomiach sa zhromažďovali černosi hľadiaci do prázdna, pred obchodíkmi pofajčievali Arabi, na chodníkoch sa predbiehali nahlas telefonujúci Taliani. Pestrá paleta národností a rás sa stretávala na každej palermskej ulici ignorujúc mrazivý pocit, ktorý bol súčasťou ich kolobehu života.

 

Prvé kroky v Palerme som urobila pred železničnou stanicou na Piazza Giulio Cesare1, čo bol veľký kruhový objazd obklopený historickými budovami. Prirodzene každého napadne, že tu asi niekde nájde aj samotného Ceasara. „Ma dov´è Giulio Cesare?“2 pýtala som sa sama seba poťukajúc si na čelo. Omyl! Na celú premávku totiž nedohliada Gaius Iulius Caesar, ale zo sedla svojho koňa prvý taliansky kráľ Vittorio Emanuele II. Celú túto scénu Ceasarovho námestia so sochou Vittoria Emanuela II. dotvára horúco a chaoticky jazdiace autá. V orientácii nám pomohla miestna edicola3, kde mali „tutte le mappe del mondo“4. Na prvý pohľad sa môže zdať, že sa tu ľahko stratíte, keďže mesto je plné malých úzkych uličiek, v ktorých sa najlepšie prepravuje práve na skútroch. Je tu však viacero tepien, ktoré tomuto bludisku dávajú možnosť orientácie.

Opatrne sme sa preplietli cez nezorganizovane jazdiace autá (Nám slovenským puntičkárom sa zdali nezorganizované, pretože sme nepochopili funkciu dopravným značiek, ktoré si evidentne miestni vysvetľujú po svojom. „Daj prednosť v jazde“ totižto vôbec nemusí znamenať, že máš niekomu dať prednosť v jazde. Čo táto značka na Sicílii znamená, sme neodhalili.) a vydali sa vľavo k jednej z hlavných tepien mesta Via Maqueda. Ústie tejto ulice tvorí Porta di Vicari, čo sú 2 studničky, z ktorých si bohužial miestni urobili smetné koše.

Hoci sme boli vybavení mapou z najlepšej PNS-ky, pri jednej z týchto studničiek nás zastavil nízky plnoštíhly Sicílčan, ktorý sa zľutoval nad dvoma zmätenými turistkami, aj keď my sme sa orientovali s mapou bez problémov. On asi ten pocit nemal, pretože sme boli jediné s mapou v ruke a navyše sme nepobehovali hore-dolu ako väčšina. S ochotou sa nám snažil vysvetliť, ako sa dostaneme k hlavným turistickým atrakciám, ale bohužiaľ sicílčina je pre mňa veľká neznáma, takže jeho vysvetlovanie nemalo požadovaný efekt. Riadili sme sa aj naďalej mapou.

Výzdoba jedného z kostolov

Pred nami sa otvorila Via Maqueda. Oči nechať na toľkej kráse a veľkoleposti. Toto miesto je vhodný východiskový bod na prechádzku históriou Sicílie. Charakter celej ulice je veľmi jednotný, čo je možno aj na škodu, pretože môžete ľahko niečo prehliadnuť. Oči majte teda poriadne na stopkách! Medzi obytnými domami a obchodíkmi nájdete množstvo kostolíkov ako napr. Chiesa di Sant´Orsola dei Negri, Chiesa Di San Nicolo da Tolentino, Chiesa di San Giuseppe dei Padri Teatini. Množstvo z nich označuje iba nápis na dverách, okolo ktorého plynú davy turistov.

La Martorana

Chiesa di San Cataldo

Som rada, že nás ako neveriacich napadlo do jedného z nich nakuknúť. Ticho a pokoj, ktoré vyžaroval, mu dával význam niečoho nadpozemského. Ťažko opísať neskutočné umelecké diela, ktorými sú všetky kostoly ozdobené. Šokovaná týmto príjemnym prekvapením som na ceste ďalej sledovala každé dvere, okolo ktorých som prešla a všade, kde bol nápis Chiesa… 5som so záujmom nakukla. Takmer zakaždým som odhalila niečo neuveriteľné.

Asi po 10 minútach sa na pravej strane zjavili 2 skvostné kostolíky, ktoré sa líšili od všetkých ostatných. Chiesa di San Cataldo je pomenovaná po sv. Cataldovi a La Martorana nazývaná aj Santa Maria dell´Ammiraglio je kostol s mozaikami z 12.storočia, ktoré sú najstaršie na Sicílii. Oba majú mierne orientálny nádych. Vedľa nich sa nachádza budova radnice a oproti Facoltà di Giurisprudenza dell´Università degli Studi Di Palermo teda právnická fakulta miestnej univerzity.

Piazza Pretoria

Od tohto zoskupenia pamiatok prejdete pár krokmi k ďalším pokladom na Piazza Pretoria, kde nájdete Palazzo Pretorio s fontánou s antickými sochami a Palazzo Bonocore. Našu pozornosť upútal chaoticky mávajúci a pobehujúci policajt, ktorý veľmi svižne usmerňoval jazdu malého upratovacieho autíčka. Jeho spôsob organizácie nás priviedol k záchytnému bodu Quattro canti, čo je okruhlý priestor a zároveň križovatka dvoch tepien mesta Via Vittorio Emanuele a Via Maqueda. Na rohoch sa nachádzajú 4 budovy, ktoré sú skrášlené klasickými gréckymi sochami zobrazujúcimi 4 ročné obdobia. Každá z týchto sôch slúžila aj ako malá studnička. Prechádzaním sa po Palerme nájdete množstvo studničiek a napájadiel, ktoré by boli počas horúcich letných dní príjemnym osviežením. Bohužial väčšina je nefunkčná a potrebovala by revitalizáciu.

Quattro canti

Od Quattro canti sme sa s davom vydali vľavo smerom ku katedrále symbolu Palerma. Kúsok od Quattro canti sa nachádza Quinto canto a opäť začína rad množstva architektonických skvostov pamätajúcich doby dávno minulé – Palazzo riso, Palazzo Alliata di Villafranca, Palazzo Drago Ajroldi di Santacolomba, Palazzo Cottone Castelnuovo, Palazzo Castrone a iné.

Húf turistov, ktorý bol celý čas v pohybe, sa odrazu zastavil a priam na povel otočil pohľad doprava. Už z diaľky nám bolo jasné, čo asi obdivujú. Bola to Cattedrale di Palermo. Šliapli sme do kroku, aby sme sa aj my mohli pridať k davu.

Symbol Palerma

Priestranstvo pred katedrálou tvorí elegantne upravený park. Za ním si tróni obrovská kamenná kráska spolu s kúriou a archívom (Curia Arcivescovile a Archivio Storico Diocesano di Palermo) a čaká na ďalší príliv turistov. Dostať sa dovnútra nebolo až také ťažké, teda nemusíte sa báť dlhých radov. Určite každého poteší príjemný chládok, ktorý katedrála ponúkne. Po aklimatizovaní sa na vnútornú teplotu si môžete začať vychutnávať interiér. Katedrála nie je až tak bohato zdobená, ako sme badali v kostoloch cestou. To jej však neuberá na kráse. Za poplatok je možné obzrieť si Palermo zo strechy katedrály a navštíviť hrobku Fridricha II. a sicílskej šľachty. Výhodou je, že prehliadka netrvá dlho, teda stále vám ostanú sily na cestu ďalej. Oproti katedrále nájdete množstvo stánkov s občerstvením, ktoré prídu vhod.

Palazzo dei Normanni, ktorý toho veľa v sebe ukrýva

Via Vittorio Emanuele vás ďalej zaviedla k parku s vysokánskymi palmami – Parco Villa Bonnano, kde sa nás miestny pán pokúšal zlanáriť na jazdu 4-miestnym bicyklom. Veľmi sa snažil, ale napriek tomu sme na jeho volanie „taxi, taxi“ nezareagovali. Pár metrov od stanovišťa týchto palermských „taxíkov“ sa nachádza Piazza della Vittoria a druhý symbol mesta Palazzo dei Normanni.

Normanský palác ukrýva astronomické a astrofyzikálne observatórium, kostol Cappella Palatina a Sala di Ercole, kde sídli sicílsky parlament. K palácu prináleží ešte záhrada – Giardino Palazzo Normanni, brána – Porta nuova a kostol sv. Márie Magdalény – Chiesa Santa Maria Maddalena. Na ďalšie lákadlá mesta nám bohužiaľ nezvýšil čas, ale určite treba vidieť aj Teatro Massimo, Archeologické múzeum, Katakomby kapucínov a botanickú záhradu.

Porta nuova

Palermo je miestom stretu rôznych kultúr, čo dokazujú aj pamiatky, ale aj pestrá zmes jeho obyvateľov. Jeho atmosféra je naozaj zvláštna. Na jednej strane cítite veľkoleposť, ktorú toto mesto ako centrum ostrova, nesie a na druhej strane sa vznášajú príbehy o Cosa Nostre. Samozrejme všetci nabudení turisti sa pýtajú, kde je mafia. Po uliciach nebehajú ľudia s nápisom na čele „capo di mafia“, no zvláštnym spôsobom je jej prítomnosť cítiť vo vzduchu. Ako toto mesto nazvať jedným slovom a čo o ňom povedať? Nie je to len história, nie je to ani zmes kultúr, ani dobré jedlo, je to niečo viac, čo sa nedá pomenovať a začnete to vnímať už od vstupu do mesta. Je to to sparno, horúce slnko, sucho a rákosie, v ktorom sa skrývajú odpadky, množstvo ohromujúcich budov, historické pamiatky natlačené vedľa seba, ktoré nepreskúmate ani za mesiac, a ich protiklad na okrajoch mesta, mix vôní rôznych dobrôt na ulici, zvuky skútrov a trúbiacich áut, temperamentná vrava bez obmedzenia hlasitosti, strety pohľadov, o ktorých neviete, čo si myslieť a ako si ich vysvetliť a rôzne príbehy, ktoré píšu históriu tohto mesta. Asi treba byť troška blázon, aby ste tu dokázali žiť, ale len šialenec Palermo vynechá kvôli fámam, ktoré o ňom kolujú. Len smelo do toho! Coraggio!6

Cannolo – miestna mňamka

Námestie Júlia Ceasara.

Ale kde je Caesar?

Stánok

Všetky mapy sveta

Kostol

Do toho!