Kruja – čo by dnes na svoje mesto povedal Skanderbeg?

Kruja Impression

Kto pozná albánskeho národného hrdinu Skanderbega1, určite vie, že sa s jeho menom spája mesto Kruja, kde sa Skanderbeg narodil. Pod jeho vedením toto mesto odolávalo 25 rokov osmanskému obliehaniu. Po smrti Skanderbega bola Kruja bohužial začlenená do vtedajšej osmanskej ríše.

Kruja sa nachádza asi 30 km od Tirany (http://a-trips.sk/tirana/). Je dobre dostupná z každého väčšieho mesta miestnou dopravou. Na začiatku som váhala, či ňou naozaj ísť, ale oplatilo sa a môžem vám povedať, že preprava bola bezproblémová.

Kruja -  mesto na úpätí hôr
Kruja – mesto na úpätí hôr

Ak ťa zaujíma Kruja a rád by si sa dozvedel niečo nové, príp. podelil sa, nájdeš nás aj tu: https://www.facebook.com/groups/497006187815274/?ref=bookmarks

Národný hrdina
Národný hrdina

Naša púť sa začala na stacioni i autobuseve2 v Drači, kde som zrána pobehovala medzi množstvom autobusov. Stanica je veľké parkovisko plné autobusov. Na každom je napísaná cieľová destinácia, no ani za svet som nevedela nájsť ten s nápisom „Fushë Krujë“. Skupinka fajčiacich šoférov ma chvíľu pozorovala. Následne mi ukázala správny smer k autobusu, ktorý sme potrebovali. Autobusy do Fushë Krujë nestoja priamo na stanici, ale pár krokov od nej. Pri ceste boli pristavené 2 mikrobusy s nápisom F.Kruje. V Albánsku sa cestuje systémom „keď sa autobus naplní, vtedy sa odchádza“. Túto informáciu som mala už predtým, tak som sa troška chytala za hlavu a dúfala, že nebudeme na odchod autobusu dlho čakať.

Skanderbeg tróniaci nad Krujou
Skanderbeg tróniaci nad Krujou

Len čo som opustila v mysli túto myšlienku, autobus sa pohol. Od nášho nástupu po odchod to nebolo hádam viac ako 5 minút. Čo sa týka kvality cestovania, išlo o starší mikrobus resp. väčšiu dodávku bez klimatizácie. Prísun vzduchu zabezpečovali otvorené okná. Cestovalo sa celkom pohodlne. Naši albánski spolucestujúci boli mĺkvi a pán šofér nás dopravil na miesto diania. O chvíľočku sme zastavili na ulici vo Fushë Krujë. Spoza nás sa vynoril mladík, ktorý nás ochotne zaviedol na miesto odchodu autobusov priamo do Kruje. Nevýhodou tohto cestovania je, že musíte presne vedieť, kde autobusy parkujú. Neznamená totiž, že keď vystúpite niekde, ďalší autobus, na ktorý musíte prestúpiť, nájdete na tom istom mieste. Hlavná cesta vo Fushë Krujë bola rozkopaná. Staval sa tu nový most cez rieku.

Centrum Kruje
Centrum Kruje

Presunuli sme sa iba kúsok a cestou nám mladý Albánec povedal pár slov o sebe a zvedavo sa povypytoval odkiaľ sme a čo tu robíme. „It is not the first time we are here“3. Táto veta ho prekvapila, pretože ako všetci Albánci aj on sa začudoval, čo nás sem ťahá. Snažila som sa mu vysvetliť, že jeho krajina je celkom pekná, no bolo to asi márne. Odviedol nás ponad lávku k obchodíkom, pred ktorými stáli ďalšie mikrobusy. Tieto už s označením Kruje.

Nálada v mikrobuse bola veľmi veselá. Našimi spolucestujúcimi boli okrem miestnych aj traja Američania. Od každého nastupujúceho sa snažili zistiť, kde Kruja je. Bohužiaľ nepochodili veľmi ani u nás. Vo veselej nálade sme opustili dedinku a začali sme sa driapať po ceste medzi borovicovými lesmi ku Kruji. Idúc po dosť ťažko dostupných cestách som mala pocit, že Kruja bude menšie mestečko príp. väčšia dedinka.

Kruja - múzeum a zároveň sídlo národného hrdinu
Kruja – múzeum a zároveň sídlo národného hrdinu

Napokon sme sa ocitli v 60 000 – ovom meste. Prv sa začali vynárať menšie domčeky pri hlavnej ceste. Potom sa zhusťovala sieť ulíc, domy sa zväčšovali a na vrchole hlavné lákadlo pre turistov. Celou cestou som Skanderbegovu pevnosť sledovala. Keď nám pán šofér oznámil „Kalaja“4 a v mikrobuse sme ostali len my a 3 Američania, bolo všetkým jasné, že sme v cieli. Američania zajasali od radosti. Ocitli sme sa kúsok od pevnosti v peknom prostredí. Navôkol hotely, poniže nás menšie námestíčko, bary, reštaurácie, parkovací dom….všade bolo čisto, ani smietka. Opäť som nechcela veriť, že som vo vraj najzaostalejšom európskom štáte.

Vydali sme sa teda k hlavným pamiatkam mesta. Po našej pravici nás sprevádzali hory. Neskutočný pohľad! Stále mám ich ohromnú výšku v pamäti. Prvého „Mirë se vini“5 v meste sme sa dočkali od samotného Skanderbega, ktorý z koňa pozoroval dianie v jeho meste. Popri ňom sme ďalej pokračovali k pevnosti. Práve na tomto mieste odolával dlhých 25 rokov osmanskej okupácii. Bohužial po obsadení tejto poslednej kresťanskej bašty sa Albánsko stalo súčasťou osmanskej ríše na takmer 500 rokov. Dovtedy kresťanské etnikum sa islamizovalo a moslimská kultúra ovplyvnila budúci albánsky národ po všetkých stránkach.

Kruja - národné múzeum
Kruja – národné múzeum

Skanderbeg je v Albánsku veľmi ctený a oslavovaný. V Krujskej pevnosti je dnes múzeum. Sú tu všetky artefakty, ktoré sa s ním spájajú, aj jeho povestná šabľa. Tú by asi ani Schwarzeneger nezdvihol. Dozviete sa v podstate celý jeho životopis. Múzeum je veľmi pekné a je v ňom cítiť čosi hrdinského. Možno je to duch Skanderbega. Pevnosť je naozaj majestátna. Jej súčasťou je reštaurácia a etnografické múzeum. V etnografickom múzeu si nájdete malého sprievodcu aj v češtine. Ide o typický moslimský dom zariadený v dobovom duchu. Tento dom je pekná a zaujímavá ukážka, ako sa v týchto končinách kedysi žilo. Určite každému odporúčam.

Etnografické múzeum
Etnografické múzeum

Po prehliadke múzea nám ešte ostalo ďalšie lákadlo tohto mesta a to pazari i vjetër6. Bazár je ešte z osmanských čias. Je celý zrekonštruovaný a plný obchodíkov so suvenírmi. Zaručujem Vám, že nikde v Albánsku nenájdete krajšie suveníry ako tu. Je tu všetko od výmyslu sveta. Dohovoríte sa bez akýchkoľvek problémov po anglicky. Ceny sú prijateľné a už len pohľad a prechádzka týmto miestom je zážitkom. Odporúčam si aj niečo kúpiť. Majú tam naozaj krásne suveníry.

Pohľadu na tento krásny bazár a múzeum sme sa nevedeli nabažiť. Na neskorý obed sme preto zvolili reštauráciu s terasou na konci bazáru. Objednali sme si typické lokálne jedlo, ako mám vždy a všade vo zvyku. Jesť predsa v zahraničí to, čo máme aj doma, je nezmysel.

S plnými bruchami a plní dojmov sme sa pomalým krokom skotúľali dole k parkovisku mikrobusov. Cestou sme pozdravili Skanderbega a pochválili jeho krásne mesto. Za rohom čakali už 2 mikrobusy. Mikrobus sa asi po 10 minútach naplnil a už sme fičali naspäť, bohužiaľ. Vo Fushë Krujë sme všetci vystúpili a prebehli cez most ponad malú riečku, okolo kruhového objazdu k ďalšiemu parkovisku autobusov. Tu sme si mohli vyberať z množstva autobusov a mikrobusov, ktoré išli do Durrës. Za pol hodinku sme boli tam, odkiaľ sme ráno odišli.

Výjav z múzea
Výjav z múzea

Odchádzalo sa mi z nej veľmi tažko. V tomto meste som pochopila, prečo sa hovorí, že Albánci sú horali a Albánsko je hornatá krajina. Pri spomienke na štíty týčiace sa nad Skanderbegovou pevnosťou už o tom ani chvíľu nepochybujem. Vedela by som si celkom predstaviť tu stráviť aj niekoľko dní napriek tomu, že pamiatky si pozriete za jeden deň. Len v samotnom múzeu sa dá stráviť deň nasávaním hrdinskej atmosféry a množstva informácii o albánskej kresťanskej minulosti. Prítomnosť tohto neoblomného národa a jeho hrdinov je tu stále cítiť. V etnografickom múzeu sa môžete dokonalo vžiť do kože albánskej nevesty.

Na zoznam miest, ktoré navštíviť v Albánsku, by som určite medzi prvé 3 priečky dala aj toto miesto. Pokojne môžete rovnako ako ja využiť lokálnu dopravu. Mňa úplne uchvátil fakt, že kedykoľvek ste prišli na parkovisko autobusov, vždy bol nejaký k dispozícii a nikdy ste nečakali dlhšie ako 10 – 15 minút. Koľkokrát tie u nás meškajú?V Albánsku žiadny cestovný poriadok neexistuje, lebo autobus chodí proste vždy. No nie je to geniálne? Je to veľmi zábavné. Prirodzene najväčšou výhodou je, že celý výlet nás stál vrátane vstupeniek zhruba 8 eur na osobu. Za tento istý výlet by ste v cestovnej kancelárii zaplatili minimálne 30 eur. Navyše nás nikto nenaháňal.

Pazari i vjeter
Pazari i vjeter

Ku Kruji nie je viac, čo dodať. Musíte tam proste ísť a presvedčiť sa. Navyše sa dozviete niečo viac o Albáncoch a ich kultúre. Pod hradom predáva svoje kresby za pár drobných mladý albánsky umelec. Možno tam stretnete aj pána profesora Baki Dollmu, ktorý si chudák privyrába k biednej albánskej penzii predajom svojich monografií turistom. Hovorí niekoľkými jazykmi. Potešte prosím aspoň jedného z nich, pretože to nemajú ľahké. Bohužial aj takéto výjavy patria k životu v Kruji. Opäť je to len dôkaz, že Albánsko nie sú len predsudky a správy, ktoré kolujú v našich končinách. Treba sa len vybrať a presvedčiť sa na vlastné oči, ako to naozaj je. Kruja je skvelou voľbou.

Množstvo suvenírov nájdete v bazári
Množstvo suvenírov nájdete v bazári

1 Gjergj Kastrioti Skenderbeu – hrdina protiosmanského oslobodeneckého povstania. Vypovedal poslušnosť osmanskému sultánovi a vyhlásil vojnu proti islamu. Dal príkaz svojim ľuďom k prestupu na kresťanstvo. Založil tzv. Albánsku ligu, ktorá mala asi 10 000 členov a aktívne bojoval asi 25 rokov proti islamizácii. Jeho sídlom bolo mesto Kruja.

2 Autobusová stanica

3 Nie sme tu prvýkrát

4 Pevnosť, hrad

5 Vitajte

6 Starý bazár