Golem svedčí o pokrokoch na albánskej riviére

Golem Impression

Golem – je časť albánskeho mesta Drač. Keď sa vydáte z centra po Rruga Pavaresia smerom na juh prejdete časťou Arapaj, Shkallnur, do Golemu a popri Shkëmbi i Kavajes, až do Mali i Robit. Všetky tieto časti sú preplnené hotelmi, reštauráciami a všetkým, čo turisti pri svojom pobyte potrebujú.

Pláž v Goleme

Lokalita v blízkosti Shkëmbi i Kavajes je mojím pravidelným bydliskom počas pobytu v Albánsku bez ohľadu na to, či si vyberiem hotel alebo ubytovanie v súkromí. Toto miesto si žije svoj turistický život. V lete sa to tu hemží dovolenkármi, predavačmi a aj miestnymi. Aj napriek tomu, že v Albánsku nájdete aj krajšie miesta na dovolenku, rada sa sem vraciam, pretože je to z tohto miesta všade blízko. Logistika nepustí. Z mesta sa autobusom dostanete do každého kúta krajiny. Letisko je iba 30 km a prístav priamo v meste. Dračská riviéra vám buď vyhovuje alebo nie.

Tento rok ma na tomto mieste príjemne prekvapili a aj šokovali pokroky a zmeny, ktoré mi hneď po pár minútach udreli do očí. Najväčšou zmenou bola normálna cesta. Tam, kde bola v roku 2016 iba prašná cestička, sa teraz tiahne novučičký asfaltový koberec. „Rruga e re“1 sa teda nasledujúce dni stala mojím najčastejšie opakovaným slovom.

Pred

Po

Ďalším absolútny šok nasledoval, keď sme prišli na pláž. Tam, kde sa predtým brodili v piesku, pretože nebola iná možnosť, sa teraz nachádza síce zatiaľ len rozostavaná promenáda. Promenáda sa tiahne pozdĺž celej pláže. V pravidelných intervaloch sú na nej umiestnené smetné koše a osvetlenie. Z pláže zmizol odpad.

Promenáda s osvetlením

Okrem odpadu zmizli z pláže aj ľudia zo zlých sociálnych pomerov, ktorí sa motali po pláži v nádeji, že im ktosi nejakým tým lekom prispeje. Na plný úväzok zamestnávali beach boyov, ktorí v snahe ochrániť majetok turistov, ich neustále odháňali. Teraz beach boyov zamestnáva policia bashkiake2, ktorej musia pri pravidelných prejazdoch cez pláž svojim tereňákom niekoľkokrát denne odpratávať shezlongy3 z cesty.

Množstvo hotelov sa zmodernizovalo. Stavajú sa nové veľmi luxusne a vkusne vyzerajúce hotely. Hotely, ktoré v roku 2016 stále niečím evokovali štýl „a la Enver Hoxha“, strácajú svoj komunistický šarm a menia sa na ubytovacie zariadenia bez problémov porovnateľné s vyspelým svetom.

Rovnako sa menia a pribúdajú aj malé ošumelé markety, v ktorých bolo zopár políc s chaoticky uloženým tovarom a personálom, ktorý sa anglicky nevedel ani pozdraviť. Dnes už na otázku „A keni leke?“4 dostanete odpoveď „Yes, sure. How many do you need?“. Mnoho marketov zrekonštruovalo interiér a rozšíril ponuku tovaru. Na uliciach nechýba označenie k najbližšiemu marketu. Otváracia doba je stále „kým chodia turisti“, čo je napokon celkom výhodné.

Mesto evidentne obnovilo aj najväčší supermarket v okolí. Vnútri som nebola, ale už z vchodu bolo jasné, že je obnovený interiér a zväčšil sa aj sortiment tovaru. Okrem tohto, vzniklo množstvo ďalších marketov s európskou úrovňou.

Big market, ktorý sa svojim sortimentom bez problémov vyrovná našim obchodným reťazcom

Akullore“ teda zmrzlinu bolo v roku 2016 možné kúpiť na ulici asi 500 metrov od nášho hotela. Išlo o jednu zúboženú chladničku s asi 4-5 druhmi zmrzliny bez označenia druhu a ceny a staršou pani zmrzlinárkou, od ktorej ste sa cenu a druh aj tak nedozvedeli, keďže hovorila albánskym dialektom. V roku 2019 na tom istom mieste stála modernejšia chladnička plná zmrzliny, dokonca už boli označené aj druhy a cena. Zmrzlinu predávala bezchybne anglicky hovoriaca slečna.

Akullore v novom šate

Od roku 2016 vzniklo množstvo nových reštaurácií a veľmi pekných barov. V tých, čo už však boli, konečne odlíšite kamariera5 od návštevníkov a „menu vetëm në shqip“6 nahradilo „menu in english“. Kamarieri okrem shqip7 (niektorí občas srpski alebo makedonski) už hovorí aj english.

Ďalšími pozitívnymi zmenami v Goleme sú nové dopravné značky, označenia reštaurácií a hotelov pre vodičov. Albánsko postupne obnovuje aj vlakovú dopravu. Z mesta je niekoľkokrát denne vypravovaný vlak do viacerých miest. Takže sa napokon zarastené kolaje opäť začínajú používať. Vlaky tvoria síce staré súpravy, ktoré máme ešte aj na Slovensku, ale odchádzajú načas ( ŽSR ber si príklad) a sú čisté.

Železničná stanica

Cestovný poriadok po albánsky

Krajina napreduje, otvára sa svetu a turistom. Albánci sa snažia, ako môžu. Tento pokrok sa časom určite premietne aj do cien služieb. Prirodzene im držím palce, no dúfam, že Shqipëria8 ostane Shqipëria. Nemôže byť predsa všetko dokonalé a bezchybné. Tá jej nedokonalosť jej napokon určitým spôsobom aj sedí. Aké by to bolo Albánsko, keby ste aspoň na jednom takmer vyvalenom drevenom stĺpe nenašli namotanú guču elektrických káblov, ktoré sú vraj stále „pod prúdom“, pod ním deti hrajúce sa futbal a na pár krokov rodičov pijúcich kávu s filozofiou „s´ka problem“9? V tej chvíli by prestalo existovať, čo sa dúfam národu ako je tento, nikdy nestane a s vervou odolá aj takémuto nátlaku… káble tam budeme vidieť naďalej.

Niektoré veci ostávajú napr. reklama na internetové služby

Nová cesta

Mestská polícia

Lehátka

Máte leky?

Čašník

Menu iba v albánčine

Albánsky

Albánsko

Nič sa nedeje. Žiaden problém.