Po stopách antických predkov v strednom Albánsku

Apollonia & Epidamnos Impression

Ak by sme sa v Durresi ocitli pred zhruba 3000 rokmi našli by sme tam ilýrske kmene Taulantov a Parthinov. Sú to pôvodní obyvatelia tohto územia. Prvé písomné zmienky sa objavujú v 7.stor. p.n.l. od antických autorov. Za existenciu tohto mesta môžeme vďačiť Grékom, ktorých príchod do tejto oblasti bol súčasťou tzv. veľkej kolonizácie. Chceli ňou odstrániť preľudnenosť a nedostatok pôdy. Jej počiatky spadajú do roku 628 – 627 p.n.l., keď založili obec Epidamnos (dnes Durres) a o 39 rokov neskôr v roku 588 p.n.l. Apolloniu. Ďalej nasledoval Buthroton (dnes Butrint) a Orikon (dnes Oricum), ktoré vznikli na prelome 6 a 5. storočia p.n.l.

Grécke kolónie Epidamnos (neskôr nazvaný Dyrrhachion), Apollonia a Buthroton sa postupne pretvorili na nezávislé mestské štáty – polis. Všetky vyvíjali samostatné hospodárske, obchodné a kultúrne aktivity. Bohaté historické pamiatky dokazujú vysokú úroveň života porovnateľnú s gréckimi mestami v samotnom Grécku. Kolonizátori si priniesli so sebou aj náboženstvo. Boh Apolón dal meno Apollonii, v Epidamne sa uctieval Zeus.

Pre ilýrske kmene, ktoré žili v blízkosti, predstavovali grécki kolonizátori votrelcov. Na druhej strane civilizačné pôsobenie gréckych miest malo blahodárny účinok a napomáhalo Ilýrom v rozvoji. Napokon sa medzi gréckimi mestami a ilýrskimi centrami vyvinul výmenný obchod. Od druhej polovice 5.storočia si obe mestá razia vlastné mince. Svedectvom gréckeho vplyvu je aj prevzatie gréčtiny ako kultúrneho jazyka. Ilýri vplyv sa v hojnejšom počte začal objavovať v oboch mestách. Ovplyvňovali chod miest, neboli v podriadenej pozícií.

Na ostatnom území Albánska vznikli ilýrske sociálne formácie nadkemňového typu, ktoré sa neskôr spojili do ilýrskeho kráľovstva. Ilýrsky kráľ Glaukias sa zmocnil aj Epidamnu a Apollonie a začlenil ich a celý Epirus do svojho kráľovstva, ktoré nazval epirským kráľovstvom. S narastajúcou silou Ríma však začína slabnúť moc epirského kráľovstva. Konflikt s Rímom vysústil do rímsko – ilýrskych vojen. Rimania sa zmocnili Kerkyry, oslobodili Dyrrhachion a Apolloniu, ktoré získali nezávislosť a ochranu Ríma. Najväčšiu náklonnosť prejavovali Rimania mestu Apollonia, ktoré získalo titul civitas libera et immunis. V 2 – 3 stor.n.l. vznikli z Dyrrachia a Apollonie malé kresťanské obce.

—————————————————————————————————————

Preskúmať to, čo zo slávnej minulosti zostalo sme sa rozhodli autobusom. Vydali sme sa z nášho hotela na zastávku autobusu vzdialenú asi 50 m. Zastávka bola jedna tabuľa s nápisom Stacion. Autobus zastavil celú dopravu na dvojprúdovej ceste, turisti prebehli cez cestu a autobus veselo pokračoval ďalej v ceste. V autobuse sme si kúpili lístky (1 ks za 60 leke, čo je asi 0,30 eur).

Malá ulička za mešitou vás privedie sem

Prešli sme Rugga e pavaresise, čo je hlavná tepna vedúca dnes do Durresu a v minulosti do Dyrrachia alebo Epidamnu. Autobus nás vyložil na Stacioni i autobusave, čo bolo jedno väčšie námestie s množstvom autobusov. Éterom sa nieslo „Vloraaaaaa, Tiranaaaaaaaaa, Sarandaaaaaaa…“ a rôzne iné názvy miest, ktoré šoféri vykrikovali po ulici. Keď sa autobus naplnil, vyrazil na cestu. Pýtať tu timetable nemá zmysel. Všetci majú čas a nikam sa neponáhľajú. Nemajú kam. Tí, čo sú v práci, sú v nej stále a tí, čo prácu nemajú, sa ponáhľať nemusia.

Zachované zvyšky chodieb

S mapou v ruke sme sa vydali hľadať najväščiu zachovanú pamiatku antiky Amphitheatrum Dyrrhachium. Vedie k nemu síce tabuľka Amfiteatri i Durresit, ale v zastavanom meste plnom rôznych lákadiel pre oči si ju nevšimnete. Záchytným bodom je mešita, ktorá je dominantou mesta. Malou uličkou vľavo hore po schodoch sa vám odrazu pred očami ukáže amfiteáter z čias cisára Trajána. Tí, ktorí o tejto pamiatke nevedia a narazia na ňu, ostanú šokovaní. Nikto by tu nič z antiky nečakal. Albánci sa o tento krásny pozostatok rímskeho Dyrrhachia starajú. Má predsa len obrovskú historickú hodnotu. V čase svojej najväčšej slávy mohol poňať až 20 000 divákov, konali sa tu gladiátorské zápasy a je najväčším zachovaným amfiteátrom svojho druhu na celom polostrove. Pri vchode je pokladňa a tabuľka s krátkou históriou. Zachovali sa časti chodieb a náznaky hľadiska. Amfiteáter je súčasťou dedičstva UNESCO.

Kláštor v Apollonii

Na cestu do Apollonie sme využili výlet, ktorý organizovala slovenská cestovná kancelária. Musíte sa odviesť trošku južnejšie až do mesta Fier, kde uvidíte najviac elektrických káblov nad cestou na svete. Ruiny Apollonie nájdete v blízkosti dedinky Pojan. Cestou sem uvidíte, ako a kde žijú Albánci. Nie sú to vždy príjemne pohľady a niekedy naozaj nechápete, že to, čo vidíte, je skutočné. Bolo mi ľúto detí, ktoré sa kúpali v rieke pri kope odpadkov. Odmenou nám však bolo to, za čím sme putovali.

Skvostná Apollonia

Za dedinku Pojan vedie úzka asfaltová cestička cez pekné prírodné scenérie. V dobách starovekej Apollonie siahalo more až sem. Dnes po ňom už niet ani stopy. Okrem ruin antického mesta, je tu aj pravoslávny kláštor a múzeum. V čase našej návštevy prebiehalo čiastočnou rekonštrukciou. Toto miesto je jedno z tých, kde stojí čas a je neskutočný pokoj. V diaľke počuť cvrlikanie cvrčkov, pofukuje osviežujúci letný vetrík a ticho mlčia ruiny staré niekoľko tisíc rokov. Zamestnanci múzea splynuli dokonalo s kulisou stojaceho času. Okrem nás tu bolo len zopár albánskych turistov. Keď sme už boli nasýtení antickími artefaktmi, vydali sme sa na obhliadku von. Symbolom Apollonie je Apolónov chrám. Nájdete tu aj zvyšky odeonu (divadlo), knižnice, nymfea (fontána), hradieb, rímskych víl s mozaikou a iných chrámov. Po prehliadke si ešte môžete dať malé občerstvenie v reštaurácii na kopci, odkiaľ je krásny výhľad na celý okolitý kraj. Toto miesto by nemal vynechať žiadny turista bez ohľadu na to, či ho zaujíma história alebo nie. Je naozaj úchvatné a prenesie vás v čase. Na chvíľu sa cítite, že vôbec nie ste v Albánsku, ale že o chvíľu spoza rohu vykukne nejaká pohľadná Grékyňa alebo sám Octavian. Najkrajšie je, že vám túto predstavu nikto neprekazí.

Odeon, v ktorom možno sedávala aj Octavianus.