Zadar

ZadarIadera, Idassa, Diadora, Zara… do 50 – tych rokov minulého storočia súčasť Talianska je dnes centrom zadarskej župy a bránou do severnej Dalmácie, ktoré srdečne víta turistov z celého sveta. Do Zadaru sme docestovali už známou linkou z Bratislavy. Cesta síce trvala asi 12 hodín, ale musím povedať, že Chorváti sa polepšili. Šoféri hovorili engleski1, pri nástupe sme dostali aj račun2 a všeobecne bol badateľný systém v preprave. Cestovalo sa teda príjemne. Tento spôsob dopravy sme uprednostnili pred autom z dôvodu zápch a každoročne sa zvyšujúcej ceny cestarine3.

Pokračovať v čítaní

Novi Vinodolski

Novi Vinodolski – alebo len Novi je malé mesto známe vínom susediace s Crikvenicou priamo oproti ostrovu Krk. Nechceli sme cestovať príliš dlho a v každej cestovke odporúčaná Crikvenica sa nám zdala otrepaná, tak voľba padla na toto miesto. Bohužial nám plán s necestovaním dlho nevyšiel, lebo pán šofér sa riadil tým, aby sme tam neboli príliš skoro. Tak sme do 600 km vzdialeného letoviska cestovali skoro rovnako dlho ako do 1000 km vzdialeného.

Pokračovať v čítaní

Rijeka

Rijeka – alebo Fiume je prístavné mesto na chorvátskej Istrii. Docestovala som sem autobusom priamou linkou z Bratislavy. Cestovný poriadok tvrdil, že cesta bude trvať 8 hodín, ale ďalej sa tam už nepísalo, že to bude „balkánskych osem hodín“ teda v čase keď už som tam mala byť som bola ešte len v Zagrebe, keďže som musela presadnúť do iného autobusu a šoféri „su morali popit kavu“1 teda museli si dať kávu, čo im trvalo asi pol hodinu. Tak sa z 8 hodín stalo 10,5 hodiny. Pozitívne však je, že sem chodí bežná linka a že sme tam dorazili, síce s dvojhodinovým meškaním, čo sa ešte dá. Že normálka. „Sprechujúci“ turisti boli síce mierne nervózni, lebo ich povahy zásadne kolidujú s balkánskym „nema problema“2, ale po chvíli oťapení teplom a hodinami cesty pospali. Ak ale ste vyznávačom „multi culti society“ odporúčam tento spôsob prepravy. V jednom autobuse cestuje s vami polovica Európy a všetci sa snažia akosi dohovoriť so svojim spolusediacim. Zo zadu počujete vykrikovať skupinu španielskych detí, vedľa vás ťažký viedenský metalista skúma čo asi počúvate a pred vami Turek lámanou chorvátčinou do telefónu vysvetľuje „ da uopće ne zna gdje se nalazimo“3, že sme sa asi stratili. Určtite tu však nenájdete nikoho so šniclom strčeným v chlebe z Hornej Dolnej alebo Prednej Zadnej. „Baš ovo mi je bilo najdražje“4. Toto ma potešilo najviac.

Pokračovať v čítaní

Toscana

Toskánsko – niekoľko kilometrové pláne levandúl v pozadí s vysokými topoľmi ako z reklamy na aviváž. Hovorí sa o ňom, že je najkrajším kútom Talianska, preto som si ho vybrala pre svoju úplne prvú dovolenku pri mori. Domnievam sa však, že som to najlepšie z Toskánska nevidela. Vybrala som si miesto pre pokojnú dovolenku a chceli sme sa vyhnúť húfom turistov. Zamierili sme do Camaiore na pobreží ligurského mora. Je to malé mestečko vzdialené asi 1100 km. Prakticky až k nemu vedie diaľnica, takže sa cestuje veľmi pohodlne, aj keď talianske pedaggio1 nie je lacné a letné horúčavy tiež dajú zabrať. To, že sme už blízko sme usúdili podľa zvyšujúceho sa počtu hotelov, obchodíkov s plážovými potrebami, reštaurácií a paliem pri ceste. Všetko ako z filmu.

Pokračovať v čítaní

Tivat

Tivat – „Kde to vôbec je?“ pýtali sa mnohí. Tivat je menšie mestečko v Čiernej Hore. Čiernohorská riviéra sa delí na 4 časti – z juhu je ulcinská, potom barská, budvanská a napokon tivatská riviéru. Tivat sa nachádza v zálive, ktorý sa nazýva Boka kotorská. Boka bola kedysi dávno sídlom rakúsko-uhorskej flotily. Tomuto zálivu dominujú 4 mestá – Kotor najväčší, Tivat, Risan a Herceg Novi.

Pokračovať v čítaní

Veneto

Veneto – Benátsko – kraj v severnej časti Talianska, ktorému kraľuje Venezia alebo po slovensky Benátky vzdialený asi 700 km od Slovenska. Celá táto oblasť má charakter nížiny s množstvom malebných vilaggia menších miest obklopených políčkami. Bez problémov sa sem dostanete po autostrade, aj keď keď je vonku 40 a klíma v aute už nestíha, nie je to nič príjemné. Určite vás ale ochladí pri pohľade na uscitaCaorle, Bibione, Lignano, Jesolo predstava, že od vytúženého mora už nie ste ďaleko.

Pokračovať v čítaní

Neum & Bosnia and Herzegovina

        Idúc po jadranskej magistrále väčšina ľudí ani netuší, keď prejde cez mestečko Neum kúsok od Dubrovnika, že išla z Chorvátska do Chorvátska cez Bosnu a Hercegovinu. Kedysi tu stála len jedna unimobunka a pohľadný bosanski policajac1, takže ste sa akurát len začudovali, že prečo musíte stáť a za 10 minút ste v ceste pokračovali. Na unimobunke síce bola nálepka asi veľkosti listu papiera A4 „Federacija Bosne i Hercegovine“, ale tú ste nemali šancu si všimnúť, pokiaľ ste nezastali priamo pred ňou. Nedávno túto unimobunku odstránili a urobili tu skutočný granični prijelaz2. Klobúk dole pred bosnianskou vládou. Už si určite všimnete, že ste v inom štáte.

Pokračovať v čítaní

Durrës

Albánsko – krajina orlíc, Enverových bunkrov, stratený kút sveta s najkrutejšou mafiou na svete, o ktorom máloktorý turista niečo vie a u väčšiny ľudí budí akurát tak strach. Môžete sa tam dostať buď po nekonečných kilometroch balkánskych ciest rôznej kvality (ak ste vyznávačom adrenalínových športov) alebo lietadlom, čo je podľa mňa najjednoduchší a najlepší spôsob dopravy. Ja som si vybrala ten druhý spôsob, keďže cestovať 24 hodín autobusom sa mi práve nechcelo. Za asi 80 minút sme už z lietadla obdivovali vlny Jadranu a začali klesať na letisko Matky Terezy pri dedinke Rinas. Samozrejme prvá vec, ktorá vám udrie do očí sú všade prítomné červené vlajky nielen na letisku, ale aj v meste, domoch, inštitúciách – patriotizmus jav typický pre Balkán (toto by sa mali Slováci naučiť).

Pokračovať v čítaní